Zvyšovanie očakávanej dĺžky života v Európe sa spomalilo

Brusel 22. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnili vo štvrtok spoločnú správu s názvom Zdravie v skratke: Európa 2018.


Správa upozornila, že neustále zvyšovanie očakávanej dĺžky života sa spomalilo, pričom medzi jednotlivými krajinami EÚ a aj v rámci nich pretrvávajú veľké rozdiely. Znevýhodnení sú najmä ľudia s nízkou úrovňou vzdelania.

Závery správy vychádzajú z porovnávacích analýz zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti 28 členských štátov EÚ, piatich kandidátskych krajín a troch krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

"Očakávaná dĺžka života v EÚ síce patrí medzi najvyššie na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Ak zintenzívnime úsilie o podporu zdravého životného štýlu a zameriame sa na riešenie rizikových faktorov, ako je tabak či nedostatok fyzickej aktivity, môžeme zachrániť mnoho životov. Je neprijateľné, aby nás každý rok v EÚ predčasne opúšťalo viac ako 1,2 milióna ľudí," uviedol eurokomisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis. Upozornil, že zbytočným stratám na životoch sa dá predísť lepšou prevenciou chorôb a účinnejšími intervenciami v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Správa ďalej vyzýva na zlepšenie duševného zdravia a predchádzanie duševným chorobám, ktoré majú nielen sociálne dôsledky, ale podľa odhadov sa na ne v celej EÚ vynakladajú vyše štyri percentá HDP. V roku 2015 zomrelo v dôsledku problémov s duševným zdravím v celej Európe vyše 84.000 osôb a náklady vyplývajúce z týchto zdravotných problémov sa odhadujú na viac ako 600 miliárd eur ročne.

Ku kľúčovým zisteniam správy patrí zistenie, že donedávna sa očakávaná dĺžka života v krajinách EÚ rýchlo a plynule zvyšovala. Od roku 2011 sa však jej rast výrazne spomaľuje a pretrvávajú veľké rozdiely v strednej dĺžke života nielen v závislosti od pohlavia, ale aj sociálno-ekonomického postavenia; 30-roční muži s nízkou úrovňou vzdelania môžu očakávať, že sa dožijú približne o osem rokov menej než muži s vysokoškolským vzdelaním.

Dôkazy zozbierané z rôznych krajín naznačujú, že až 20 percent výdavkov na zdravotnú starostlivosť by sa mohlo využiť lepšie. Významným problémom verejného zdravia je vysoká konzumácia alkoholu medzi dospievajúcimi i dospelými. Takmer 40 percent dospievajúcej mládeže priznalo, že sa v predchádzajúcom mesiaci aspoň raz nárazovo opili.

V roku 2016 Európska komisia začala cyklus sprostredkúvania poznatkov Stav zdravia v EÚ, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom EÚ zlepšiť zdravie ich občanov.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR