Zvolenie albánskeho starostu Kosovskej Mitrovice by bolo fatálne

Bratislava 25. novembra (TASR) - Kľúčové komunálne voľby v Kosove 3. novembra sa konali v súlade s aprílovou dohodou o normalizácii vzťahov medzi Prištinou a Belehradom, ktorú pomohla sprostredkovať EÚ. Voľby starostov a poslancov miestnych zastupiteľstiev sú dôležitým krokom k integrácii srbského severu krajiny do mocenských štruktúr Kosova. Nepočetní kosovskí Srbi, ktorí na severe prišli voliť, boli vystavení zastrašovaniu a posmechu.


Volebné miestnosti v etnicky rozdelenej Kosovskej Mitrovici okrem toho napadli skupiny maskovaných útočníkov. Tí zaútočili slzotvorným plynom, donútili k úteku členov volebných komisií i pozorovateľov a ničili volebné urny. Hlasovanie sa muselo 17. novembra v troch obvodoch zopakovať. Pri nízkej účasti Srbov hrozilo, že si obyvatelia zvolia za starostu predstaviteľa albánskej menšiny, čo by na severe krajiny zničilo celú koncepciu zväzku srbských obcí.

"Išlo by o ťažký výsledok, s ktorým by sa hneď od začiatku nedalo pracovať. Bola by to rozbuška do celého procesu," uviedol analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI - Central European Policy Institute) Milan Nič, ktorý je taktiež spoluautorom štúdie o možných dopadoch týchto kľúčových volieb na budúce začlenenie srbskej severnej časti do štátneho rámca Kosova.

V utorok 19. novembra sa vrátil z pracovnej cesty v Srbsku a Kosove, kde sa zúčastnil aj na opakovaných voľbách v Kosovskej Mitrovici. O atmosfére, nálade a nátlaku na voličov sa porozprával s TASR, ktorá prináša rozhovor s ním v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.

Opakované kolo komunálnych volieb v severnej časti Kosovskej Mitrovice bolo poznačené nátlakom srbskej vlády na tamojších obyvateľov, aby išli voliť. Podľa vyjadrení ľudí dostávali cukor, olej alebo peňažný prídel. Vy ste boli v nedeľu 17. novembra priamo na mieste. Boli ste svedkom niečoho podobného?
Áno, videl som to. Jednoducho to je spôsob presviedčania ľudí v severnom Kosove. Tak sa to kedysi robilo aj za Miloševičovho režimu. V určitom zmysle tam politicky od roku 1999 zastal čas. Použili sa všetky prostriedky zo strany dočasnej samosprávy na zvýšenie volebnej účasti. Štrnásť rokov takýmto nátlakom zhora miestne orgány koordinovali bojkot a strážili barikády.

Opozičný kandidát na starostu Oliver Ivanovič médiám povedal, že taký tlak tam nebol ani za Miloševiča.
Táto minca má aj druhú stránku. Keby bola volebná účasť pri opakovaných voľbách v Kosovskej Mitrovici niekde ne úrovni sedem percent, tak by to bol obrovský problém a všetci by kritizovali Belehrad, že to nezabezpečil. Teraz je volebná účasť na úrovni 22 percent a všimli sme si veci, ktoré nie sú úplne demokratické a nepáčia sa nám. Urobili to starými metódami. Napríklad aj šéf úradu srbskej vlády pre Kosovo Aleksandar Vulin je človek z Miloševičových čias. Takto oni úradne zvládajú voľby.

Domnievam sa, že tie nasledujúce by už mohli byť férovejšie a slobodnejšie. Proces sa tam však musí začať a rodí sa s takýmito bolesťami. Ivanovič (skončil v prvom kole na 2. mieste - pozn. TASR) mi v rozhovore povedal, že sa obávajú vystupňovaného nátlaku na srbských voličov v druhom decembrovom kole, aby vyhral provládny kandidát Krstimir Pantič (v prvom kole zvíťazil s 37 percentami - pozn. TASR). S ním na čele Mitrovice bude Belehrad ľahšie vytvárať Zväz srbských samospráv v Kosove, ktorého hlavným mestom má byť práve severná Mitrovica.

Európska únia takýto spôsob mobilizácie neodsúdila. Pri kupovaní alebo ovplyvňovaní voličov v iných krajinách padajú trestné oznámenia. V tomto prípade takéto praktiky neprekážali?
Európska únia je v tomto rozpoltená, pretože na jednej strane si želala, aby neprišlo k žiadnym incidentom, aby voľby prebehli riadne a aby bola vyššia volebná účasť. To sa podarilo dosiahnuť. Vyvíjala tlak na Belehrad, aby urobil všetko pre to, aby sa do hlasovania zapojilo miestne obyvateľstvo, ktorému 14 rokov opakovali, že sú súčasťou Srbska a treba len vyčkať na zmenu hraníc. Teraz im Belehrad odrazu hovorí, že musia prijať autonómiu v rámci Kosova, lebo viac sa vyrokovať nedalo. A že problémy pri implementácii ohrozia životné záujmy Srbska, ktorému ide o začiatok prístupových rokovaní s EÚ. Únia upozorňovala Belehrad, že ide o historický proces, pričom nové inštitúcie musia byť legálne a legitímne, a nie zvolené mizivým percentom Srbov na severe Kosova. Takže hlavnú ťarchu presvedčovacej kampane na seba zobralo Srbsko, ale jedno lídri nedokázali miestnym Srbom jasne vysvetliť - ako tie samosprávne štruktúry v rámci Kosova budú vlastne vyzerať. Aj preto, lebo zatiaľ je to len takpovediac kostra bez mäsa – dohodnuté sú len základné obrysy. Na druhej strane, keď EÚ potom videla prostriedky na zvyšovanie volebnej účasti, akými sa to dosahovalo, mnohí európski diplomati boli osobne veľmi znechutení, ale verejne to nepovedia.

Takže oficiálne sa to považuje ako úspech za každú cenu?
Je to vnímanie hlavného cieľa a možno aj uvedomenie si miestnej situácie a toho, ako to tam doteraz fungovalo. Je to začiatok dlhodobého procesu, pretože v severnom Kosove nikdy doteraz neprebehli normálne demokratické voľby. K tomu raz musí prísť, čomu po technickej stránke pomôže EÚ a OBSE svojou väčšou angažovanosťou. Teraz boli možno príliš opatrní.

Nemali sa do volieb a vysvetľovacej kampane viac zapojiť medzinárodné organizácie, aby z jednostranného nátlaku nebolo obviňované práve Srbsko?
Snažili sa o to, ale únia a medzinárodné spoločenstvo sú v severnom Kosove vnímaní s veľkým podozrením ako tí, ktorí ich dostali do Kosova a nepovolili Srbsku posunúť hranicu na rieku Ibar. Nové dohody veľká časť obyvateľstva doteraz odmieta. Nevnímajú, že to bola slepá ulička a takto budú mať medzinárodne uznané orgány a svojich zástupcov.

Keď ste sa rozprávali priamo na mieste s ľuďmi, ako vnímali celú situáciu, aká tam panovala atmosféra?
Bolo tam veľké napätie. Diskusia o tom, či ísť voliť, alebo ich bojkotovať, sa z ulíc presunula do krčiem a rodín. Diskutovali o tom, čo počuli v srbskej televízii, ale aj o tom, čo im hovorili známi a kamaráti, že svojou účasťou na hlasovaní zlegitimizujú nové pomery a zabetónujú sever v rámci Kosova, s čím nesúhlasia. Je to hlboko rozdelená komunita, zaskočená politickými dohodami medzi Belehradom a Prištinou, ku ktorým došlo pod taktovkou EÚ.

Zároveň platí, že severná Mitrovica je mesto, ktoré má svoju miestnu elitu a inteligenciu. Je tam malá univerzita, nemocnica, súd a ďalšie úrady. Myslím si, že zatiaľ nehrozí žiadny exodus, ľudia sú pripravení ostať tam žiť. Sú medzi nimi aj takí, ktorí sa chcú konštruktívne spolupodieľať na vytváraní novej samosprávnej štruktúry v rámci Kosova a uvedomujú si, že realisticky sa iné čakať nedalo. Aj kvôli precedensu, aby sa inde v celom regióne neotvorila Pandorina skrinka s posúvaním hraníc podľa etnického kľúča, kvôli čomu vlastne rozpad Juhoslávie vyústil do krvavých konfliktov.

Necítia sa zradení Belehradom?
Ale áno, to je tam veľmi silný pocit. Mitrovica, ale aj zvyšné okresy teraz potrebujú mať chvíľu pokoja a času na vytvorenie nových orgánov. Môj pocit z mesta bol taký, že ide o politické a teritoriálne kolbište. Zmena hraníc nebola možná, tak si aspoň želajú vyčlenenie v rámci Kosova. Veľmi sa boja Prištiny. Kosovská vláda zase trvá na tom, že musí byť územne celistvý štát, na ktorom platí jej právny poriadok. Úlohou EÚ je vnímať tento strach a ubezpečovať ľudí, že to je proces, ktorý nekončí demokratickou kataklizmou, ale že kosovskí Srbi budú mať správu vecí vo svojich rukách tak, že to bude uznávať celé okolie a medzinárodné orgány. Je to veľmi krehký proces, mnoho vecí ešte nie je dohodnutých, a preto tam je veľmi potrebná vedúca rola EÚ.

Nezlyhali pri dohliadaní na priebeh volieb na severe Kosova, kde v troch okresoch Mitrovice došlo počas prvého kola 3. novembra k násilnostiam, tiež medzinárodné organizácie, ako aj misia Severoatlantickej aliancie KFOR a civilná misia únie EULEX?
Absolútne. Myslím, že v prvom slede zlyhala kosovská polícia. Podcenili to srbské orgány, ktoré to tam sledovali, a zlyhal aj EULEX. Vtedy bola teória, že KFOR a EULEX nebudú pri volebných miestnostiach viditeľní, aby to ľudí ešte viac nevystrašilo. Prítomná bola kosovská polícia, tú však poslali z juhu, takže nepoznala miestne pomery. KFOR-u trvalo 10 minút, kým prišli na miesto incidentu, a to už boli útočníci dávno preč. Odpoveď na udalosti bola príliš pomalá. V nedeľu 17. novembra sa poučili z faux pas spred dvoch týždňov.

Nakoľko bol reálny scenár, že v prvom kole 3. novembra by si obyvatelia Kosovskej Mitrovice pri nízkej účasti Srbov zvolili za starostu predstaviteľa albánskej menšiny?
Bojkot volieb bol vtedy účinný, ľudia zastrašení a hrozilo, že ak sa nezmobilizujú, tak bude zvolený albánsky starosta, čo by bol fatálny úder. Išlo by o ťažký výsledok, s ktorým by sa hneď od začiatku nedalo pracovať. Bola by to rozbuška do celého procesu. Aj to chirurgicky presné napadnutie volebných miestností, pri ktorom netiekla krv, niekomu vyhovovalo. Ostatné zúčastnené strany sú teraz ochotné nad tým hodiť rukou a celé to odvíjať od 17. novembra, kedy opakované hlasovanie prebehlo dobre.

Podľa vás išlo o premyslené napadnutie volebných miestností?
Áno, tak, aby sa nikomu nič nestalo. Bolo rozbitých niekoľko okien a znehodnotilo sa hlasovanie, takže sa voľby museli znova opakovať. Celé to bolo o vynútení opakovaného hlasovania. Dnes tvrdím, hoci to znie veľmi kontroverzne - vďaka Bohu, že bolo vynútené, lebo ten výsledok s albánskym starostom by sa nezvládol.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR