Zvláštne zvyky známych spisovateľov

Victor Hugo – návrat k prirodzenosti


Podľa amerického magazínu The New Yorker dodržoval francúzsky spisovateľ disciplínu vďaka zvláštnemu pravidlu. Autor, z ktorého pera okrem iného vzišiel aj román o mrzákovi Quasimodovi a krásnej cigánke Esmeralde (Chrám Matky Božej v Paríži, 1831), sa k písaniu donútil vďaka tomu, že sa vyzliekol donaha. Svojmu komorníkovi potom prikázal, aby našiel čo najbizarnejšie miesto, kde mal šaty ukryť tak, aby ich spisovateľ nenašiel. Victor Hugo údajne dúfal, že tento rituál mu zabráni v tom, aby sa neustále túlal po meste a radšej sa sústredil na hlavný cieľ – písanie.

C.S. Lewis – plánovanie na sekundy

Autor jednej z najpopulárnejších fantasy sérií o rozprávkovej krajine Narnia, ktoré si nedávno našli cestu aj na filmové plátna, mal síce bujnú fantáziu, ale prísny denný režim. Na dni, ktoré sa chystal zasvätiť písaniu, si vytváral presný, na minúty rozdelený rozvrh, ktorého sa následne posadnuto držal. V pravidlách si diktoval presný čas na písanie, na krígeľ piva, na hygienu, návštevy priateľov, jedlo i spánok. Veľký fanúšik a dobrý priateľ J.R.R. Tolkiena spontánne rozhodnutia či zmeny plánu neakceptoval. Jedine takto vraj dokázal maximalizovať svoj cieľ.

William Wordsworth a jeho najvernejší priateľ

Anglický spisovateľ, ktorý sa zaradil k básnikom jazernej školy, sa vo svojej tvorbe držal romantického hesla: „Básnická pravda je pravda citu.“ Komu tieto city prejavil, nebolo až také podstatné. Wordsworth počas svojho života napísal mnoho ód na vychválenie svojho najvernejšieho psieho priateľa. Tomu často recitoval svoje hotové verše nahlas – ak sa pri niektorej slohe dočkal štekotu alebo zavrčania, vedel, že dielo musí prejsť opätovnou revíziou.

Vladimir Nabokov – bez stoličiek

Americký spisovateľ s ruským pôvodom sa pri písaní kontroverzného románu Lolita ako i iných diel nedokázal posadiť. Vo svojej študovni mal namiesto písacieho stola dlhý vyvýšený pult, pri ktorom každé ráno trápil svoje pero a blok novými riadkami. Hoci spisovateľ priznal, že dlhé státie bolo namáhavé, svojej rutiny sa nevzdal ani vo vyššom veku. Do kresla si sadal až po úvodných hodinách v stoji. Namiesto klasických zošitov používal na písanie kartotečné lístky, ktoré mu dávali slobodu „pohybovať“ sledom vytvorených scén podľa jeho želaní.

Gertrude Stein a jej štvorkolesová Godiva

Americká prozaička a kritička, ktorá darovala prúdu spisovateľov po prvej svetovej vojne názov „stratená generácia“, svoju inšpiračnú vlnu hľadala za volantom. Jednoducho nasadla do svojho Fordu, ktorý mal prezývku Godiva, vydala sa na cesty a keď sa jej v hlave začali tvoriť originálne verše, zastavila a na podložke z volantu ihneď písala. V sedadle vodiča sa vraj zrodili jej najlepšie básne.

Truman Capote – horizontálny spisovateľ

Homosexuál, ktorý tvrdil, že "dokončiť knihu je ako odvliecť dieťa na dvor a tam ho zastreliť", patril k priekopníkom literatúry faktu. Okrem diela Chladnokrvne, ktorého námetom sa stal výstrižok z novín o krutej vražde, Capoteho preslávila hlavne novela Raňajky u Tiffanyho. Tieto, ako aj ďalšie diela vznikli poležiačky. Či už Capote písal ručne alebo na písacom stroji, vždy pritom ležal na pohodlnom gauči a rád sám seba nazýval „horizontálnym spisovateľom“.

Honoré de Balzac a jeho kofeínová láska

Francúzsky spisovateľ má na svojom konte vyše 90 románov. Celý život sa snažil dostať do aristokratickej spoločnosti, no pri tom ho neustále prenasledovali finančné ťažkosti. Aby sa dostal z dlhov, naordinoval si prísny režim písania. Pri míňaní atramentu mu spoločnosť robila voňavá káva. Kritici sa doteraz nedokážu zhodnúť na presnom čísle, no počet šálok kávy, ktoré Balzac denne vypil, sa pohyboval medzi 50 až 300. Románopisec uprednostňoval hlavne turecké a perzské kávové zmesy, ktoré pil počas celého dňa i noci. Takéto množstvo kávy sa postaralo aj o spisovateľove zdravie – Balzac zomrel na otravu kofeínom.


Haruki Murakami – najprv maratón, potom kniha

Stále obľúbenejší japonský spisovateľ, autor románov Nórske drevo, Kafka na pobreží či Hon na ovcu, sa nedávno vo svojich „bežeckých memoároch“ zdôveril, čo mu pomáha rozvíjať kreativitu. Poludnia tohto 62-ročného spisovateľa sú naplnené náročným fyzickým cvičením. Podľa hesla „v zdravom tele zdravý duch“ Murakami denne zabehne 10 kilometrov alebo si zapláva aspoň 1,5 km dĺžky. Tak ako svoje telo privykol vysokému tempu, núti pracovať aj svoj mozog. Viac o jeho záľube v behaní sa dozviete v jeho diele O čom hovorím, keď hovorím o behaní.

www.mastersdegree.net