|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. mája 2011
Zverejňovanie rozhodnutí prokuratúre nepomôže, tvrdí Tichý
Transparentnosť rozhodnutí prokuratúry nepomôže zlepšiť jej fungovanie, myslí si Ladislav Tichý, prvý námestník Generálnej prokuratúry poverený jej riadením. „Nepoznám štát v celej ...
Zdieľať
Foto: SITABRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) – Transparentnosť rozhodnutí prokuratúry nepomôže zlepšiť jej fungovanie, myslí si Ladislav Tichý, prvý námestník Generálnej prokuratúry poverený jej riadením. „Nepoznám štát v celej Európe, dokonca ani iné systémy ako angloamerický, ani tí nezverejňujú rozhodnutia policajtov a prokurátorov. Platí zásada inkvizičná, iba súdy konajú ústne a verejne a nie prokurátor a policajt,“ povedal dnes po rokovaní ústavnoprávneho výboru parlamentu, ktorý rokoval o novele zákona o prokuratúre. Naopak, myslí si, že takýto princíp môže skomplikovať život nevinným ľuďom.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) chce transparentnosťou vytvoriť tlak na zažité stereotypy v súdnictve a prokuratúre. Zmeny, ktorými systém prešiel na začiatku deväťdesiatych rokov a na prelome tisícročí, sa totiž podľa nej inšpirovali štandardnými demokraciami, ale nepočítali s miestnou tradíciou. „Niečo sme zistili: systém nám formujú písané pravidlá a zároveň nepísané pravidlá v hlavách ľudí, ktorí ich uplatňujú, stereotypy fungovania sú tak silné, že prevalcujú dobrý úmysel zákonodarcu,“ povedala na rokovaní výboru.
Ústavnoprávny výbor dnes k novele schválil dva pozmeňujúce návrhy týkajúce sa záväzných stanovísk pre Generálnu prokuratúru a zloženia výberových komisií. Stanoviská by nemal vydávať minister spravodlivosti, ako sa navrhovalo pôvodne, ale generálny prokurátor na návrh komisie, v ktorej bude mať zastúpenie aj ministerstvo spravodlivosti. V roku 2010 bolo takéto stanovisko vydané jedno a týkalo sa spôsobu určovania škody pri trestnom čine porušovania ochrany stromov a krov, rok predtým ani jedno.
Výberová komisia má mať šesť členov, po troch za prokuratúru a za parlament. Budú sa žrebovať z databázy, do ktorej ôsmich zvolí Národná rada SR a ôsmich Rada prokurátorov. V komisii napokon nemá byť zástupca ministerstva spravodlivosti. Tiež sa cez pozmeňujúci návrh má zrušiť odvolacia disciplinárna komisia, pričom o odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňovej disciplinárnej komisie bude rozhodovať súd v rámci správneho súdnictva.
Madejove výčitky
Tieňový minister spravodlivosti z opozičného Smeru-SD Róbert Madej novele vyčíta, že aj po zmene umožní politické dosadzovanie nominantov na miesta prokurátorov. Predseda výboru Radoslav Procházka takéto uvažovanie považuje za absurdné, keďže do konca volebného obdobia vyberú komisie len zopár prokurátorov, Tichý však Procházkovi oponuje.
„Ak by sa to bralo na pozície prokurátorov, nie len na pozície prokurátorov prvého stupňa, teda na prokurátorov okresnej prokuratúry, ale aj na kariérny postup, aj s tým by to podľa môjho názoru mohlo byť aj sto ľudí,“ povedal po skončení rokovania výboru.
Tichý novelu odmieta ako celok, vyčíta jej však najmä to, že sa začala pripravovať bez vedomia prokuratúry. „Od nás sa chce, aby sme boli transparentní, ale ten zákon sám sa nerobil transparentne, robil sa v nejakej predsienke alebo kuchynke, my sme o ňom nevedeli až do poslednej chvíle,“ vyčítal ministerstvu na výbore.
Podotkol, že prokuratúra vie o istých chybách a už dva roky má pripravenú vlastnú novelu. Parlament by mal podľa neho tiež počkať s prijímaním nového znenia na zvolenie nového generálneho prokurátora. „On príde tam na to miesto a bude sa musieť prispôsobiť právnemu stavu, ktorý nemohol ovplyvniť. Nemusíte ho rešpektovať, ani parlament ho nemusí rešpektovať, ale hádam je slušné sa ho aspoň spýtať,“ nazdáva sa. Ministerka si naopak myslí, že parlament čerpá legitimitu od ľudu prostredníctvom volieb a nie od prokuratúry, preto má plnú legitimitu o zmenách na prokuratúre rozhodovať.
O novele zákona o prokuratúre budú poslanci parlamentu rozhodovať na nasledujúcej riadnej schôdzi, ktorá sa začne 17. mája. Podľa opozičného Smeru-SD pripravované zmeny smerujú k politizácii prokuratúry a jej podriadenosti ministerstvu spravodlivosti. Do parlamentu preto predložili poslanci tejto strany vlastné znenie novely.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) chce transparentnosťou vytvoriť tlak na zažité stereotypy v súdnictve a prokuratúre. Zmeny, ktorými systém prešiel na začiatku deväťdesiatych rokov a na prelome tisícročí, sa totiž podľa nej inšpirovali štandardnými demokraciami, ale nepočítali s miestnou tradíciou. „Niečo sme zistili: systém nám formujú písané pravidlá a zároveň nepísané pravidlá v hlavách ľudí, ktorí ich uplatňujú, stereotypy fungovania sú tak silné, že prevalcujú dobrý úmysel zákonodarcu,“ povedala na rokovaní výboru.
Ústavnoprávny výbor dnes k novele schválil dva pozmeňujúce návrhy týkajúce sa záväzných stanovísk pre Generálnu prokuratúru a zloženia výberových komisií. Stanoviská by nemal vydávať minister spravodlivosti, ako sa navrhovalo pôvodne, ale generálny prokurátor na návrh komisie, v ktorej bude mať zastúpenie aj ministerstvo spravodlivosti. V roku 2010 bolo takéto stanovisko vydané jedno a týkalo sa spôsobu určovania škody pri trestnom čine porušovania ochrany stromov a krov, rok predtým ani jedno.
Výberová komisia má mať šesť členov, po troch za prokuratúru a za parlament. Budú sa žrebovať z databázy, do ktorej ôsmich zvolí Národná rada SR a ôsmich Rada prokurátorov. V komisii napokon nemá byť zástupca ministerstva spravodlivosti. Tiež sa cez pozmeňujúci návrh má zrušiť odvolacia disciplinárna komisia, pričom o odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňovej disciplinárnej komisie bude rozhodovať súd v rámci správneho súdnictva.
Madejove výčitky
Tieňový minister spravodlivosti z opozičného Smeru-SD Róbert Madej novele vyčíta, že aj po zmene umožní politické dosadzovanie nominantov na miesta prokurátorov. Predseda výboru Radoslav Procházka takéto uvažovanie považuje za absurdné, keďže do konca volebného obdobia vyberú komisie len zopár prokurátorov, Tichý však Procházkovi oponuje.
„Ak by sa to bralo na pozície prokurátorov, nie len na pozície prokurátorov prvého stupňa, teda na prokurátorov okresnej prokuratúry, ale aj na kariérny postup, aj s tým by to podľa môjho názoru mohlo byť aj sto ľudí,“ povedal po skončení rokovania výboru.
Tichý novelu odmieta ako celok, vyčíta jej však najmä to, že sa začala pripravovať bez vedomia prokuratúry. „Od nás sa chce, aby sme boli transparentní, ale ten zákon sám sa nerobil transparentne, robil sa v nejakej predsienke alebo kuchynke, my sme o ňom nevedeli až do poslednej chvíle,“ vyčítal ministerstvu na výbore.
Podotkol, že prokuratúra vie o istých chybách a už dva roky má pripravenú vlastnú novelu. Parlament by mal podľa neho tiež počkať s prijímaním nového znenia na zvolenie nového generálneho prokurátora. „On príde tam na to miesto a bude sa musieť prispôsobiť právnemu stavu, ktorý nemohol ovplyvniť. Nemusíte ho rešpektovať, ani parlament ho nemusí rešpektovať, ale hádam je slušné sa ho aspoň spýtať,“ nazdáva sa. Ministerka si naopak myslí, že parlament čerpá legitimitu od ľudu prostredníctvom volieb a nie od prokuratúry, preto má plnú legitimitu o zmenách na prokuratúre rozhodovať.
O novele zákona o prokuratúre budú poslanci parlamentu rozhodovať na nasledujúcej riadnej schôdzi, ktorá sa začne 17. mája. Podľa opozičného Smeru-SD pripravované zmeny smerujú k politizácii prokuratúry a jej podriadenosti ministerstvu spravodlivosti. Do parlamentu preto predložili poslanci tejto strany vlastné znenie novely.