Zverejnili zoznam príslušníkov komunistickej XII. správy ZNB

BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) - Ústav pamäti národa dnes na svojej internetovej stránke zverejnil menný zoznam príslušníkov XII. správy Zboru národnej bezpečnosti v Bratislave Štátnej bezpečnosti (ŠtB), takzvanej kontrarozviedky. Ako výkonný útvar Federálneho ministerstva vnútra mala zabezpečovať, vykonávať a organizovať kontrarozviedne opatrenia v určených problematikách a objektoch federálneho charakteru na území Slovenskej socialistickej republiky.

Predseda správnej rady ústavu Ivan Petránsky verí, že zverejnený zoznam prispeje k objasneniu fungovania komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Na internetovej stránke ÚPN tak pribudlo 764 mien príslušníkov kontrarozviedky. Ako dnes na tlačovej besede povedal Petránsky, na internete nebudú zverejnené len mená, ale aj informácie o náčelníkoch XII. správy a dokumenty. "Mená možno nebudú známe, pretože verejnosť ich nepoznala," uviedol Petránsky. Zároveň však zdôraznil, že ÚPN dnes nezverejňuje mená obetí, ale tých, ktorí sa na represiách v minulom režime priamo podieľali. Najbližšie ÚPN zverejní menné zoznamy príslušníkov krajských správ ZNB, dodal Petránsky

Na projekte zverejnenia zoznamu jeden rok pracoval Jerguš Sivoš. Ten uviedol, že XII. správa vznikla rozkazom federálneho ministra vnútra v roku 1974. Podliehala prvému námestníkovi ministra vnútra a od roku 1988 priamo ministrovi. Na jej čele stál náčelník s dvoma zástupcami. Podľa neho XII. správa mala päť funkčných útvarov, a to vnútorný odbor, kádrovú skupinu, inšpekciu náčelníka XII. správy, odbor analyticko-informačný a štatisticko-evidenčný a poslednou bola skupina obrany.

Medzi výkonné útvary patril I. odbor pre boj proti vonkajšiemu nepriateľovi. Ten zabezpečoval kontrarozviedne opatrenia proti prenikaniu špeciálnych služieb do Československa. Rozpracovával objekty Správy služieb diplomatického zboru, Výskumného výpočtového strediska OSN, Strediska výskumu ochrany prostredia OSN, Tlačového a informačného strediska Federálneho ministerstva zahraničných vecí a zastupiteľských úradov kapitalistických štátov, Číny a Juhoslávie. Rozpracovával prípady a signály v problematikách, ako napríklad diplomati, cestovné kancelárie či zahraniční novinári.

II. odbor XII. správy bol zriadený pre boj proti vnútornému nepriateľovi. Ten mal štyri oddelenia. Prvé sa zaoberalo pravicou, druhé kultúrou a vedou, tretie mládežou, školstvom a športom a špeciálne oddelenie, ktoré vzniklo v roku 1977 malo na starosti cirkvi a sekty.

Na ochranu ekonomiky mal slúžiť III. odbor XII. správy, ktorý mal tri oddelenia. Prvé oddelenie spracovávalo problematiku kontrarozviednej ochrany československého zahraničného obchodu a v rámci nej venovalo pozornosť zastupiteľským organizáciám zahraničného obchodu v Bratislave, expozitúram západných firiem, medzinárodným veľtrhom a výstavám konaným na území Bratislavy (najmä INCHEBE), prieniku zahraničných rozviedok a monopolov do centrálnych objektov československej ekonomiky, ale aj tzv. čiernym zástupcom. Druhé oddelenie rozpracovávalo v rámci problematiky kontrarozviednej ochrany predvýrobnej a výrobnej sféry úseky kontrarozviednej ochrany vedecko-výskumnej základne, plánovania a financovania národného hospodárstva. Tretie oddelenie zabezpečovalo ochranu utajovaných skutočností v ústredných organizáciách slovenskej ekonomiky a vykonávalo previerku osôb navrhovaných pre styk so štátnym tajomstvom.

Štvrtý odbor XII. správy mal na starosti sledovanie, piaty previerky korešpondencie a expertízy a šiesty umiestňovanie spravodajskej techniky do miestností.

Miroslav Lehký pripomenul ideu Jána Langoša, podľa ktorej ÚPN má podávať trestné oznámenia na tých, ktorí sú podozriví zo spáchania trestných činov proti ľudskosti. Tento trestný čin totiž nie je premlčateľný. Podľa Lehkého ide najmä o streľbu na hraniciach v rokoch 1948 až 1989 a tiež svojvoľné zbavovanie slobody nevinných ľudí, ktorí boli obvinení z trestných činov, ktoré nikdy nespáchali. Lehký však upozornil, že viaceré trestné oznámenia, ktoré poukazovali na takéto činy, vojenskí vyšetrovatelia odmietli s tým, že čin sa nestal alebo bol premlčaný.

SITA