Zuzana Norisová si z vrások ťažkú hlavu nerobí.

Herečka Zuzana Norisová účinkuje na Slovensku v Kleopatre, v Prahe hrá v muzikáloch Mušketieri a Tajemství a v Činohernom klube v hre Dámsky krajčír. Zhodou okolností, v troch svojich rolách umiera. Asi aj preto nosí ako módne doplnky kostričky. Verí však, že smrťou sa nič nekončí a spevom si vie na seba zarobiť aj v exotickej krajine.
Vraj ste boli na turné v Brazílii s umelcami - výtvarníkmi?
- Boli sme tam desať dní a dvakrát sme koncertovali. Radka Fišerová a ja sme spievali a výtvarníci vystavovali svoje obrazy.
Nedostali ste pri nich chuť maľovať a oni pri vás spievať?
- Skôr oni spievali s nami. Každý večer jeden výtvarník vytiahol perkusie a začal na nich hrať. Bývali sme v horách u starého hippiesaka Jaimeyho, ktorý nám púšťal staré platne a my sme tancovali a spievali. Inak je pravda, že si dosť kreslím, ale nie na podnet nášho spoločného pobytu v Brazílii. Baví ma len tak si čmárať. Odreagúvam sa tým cestou vo vlaku, alebo keď čakám na svojho priateľa.
Kreslíte si to, čo vidíte, alebo sú to vaše vízie?
- Kreslím tváre rôznych výrazov a väčšinou sú nešťastné, zasnené alebo zamyslené... (Smiech.) Podľa toho, akú mám náladu.
Čo ste si z Brazílie doniesli na pamiatku?
- Štyri hamaky. Nechceli ma s nimi pustiť do lietadla, lebo som mala nadváhu. Nakoniec mi s nimi pomohli výtvarníci - každý niesol jednu.
Čo sú hamaky?
- Vyšívané plachty z tvrdej látky. Slúžia podobne ako závesná sieť na ležanie. V Brazílii ich majú ľudia skoro všade upevnené na priedomí alebo medzi stromami. Vždy popoludní v čase siesty v nich Brazílčania oddychujú. Aj naši už majú jednu v záhrade.
Dá sa v tom ležať?
- Perfektne. Do jedného hamaku sa zmestia aj dvaja ľudia. Je to úžasné.
Teraz sa venujete príprave svojho CD. Hudbu a texty si tvoríte sama alebo máte okolo seba tím?
- Jeden text som napísala s kamarátkou, jeden úplne sama, tretí - slovenský mám do polovice a české texty mi píše Lukáš Fišer. Mám ešte anglický, možno budú dva a hudbu mi robí môj kamarát, kolega Juraj Bernáth, s tým, že ju spolu dotvárame.
Ako vznikol text s kamarátkou? Spontánne alebo ste sa na to nachystali?
 - Moja bývalá spolužiačka zo základnej školy, ktorá cestuje po celom svete, mi povedala, že aj píše a ja som jej navrhla, aby mi zložila nejaký text. Dala som jej ako námet svoj refrén, ten sa jej páčil, a tak vznikla naša pesnička.
Akú má tá pieseň náladu?
 - Je o určitom vzťahu, v ktorom som mala pocit, že sa zadusím a musela som z neho odísť.
Baví vás, keď je život viac v pohybe, keď je dobrodružný alebo viete byť aj usadená?
- Úplne usadená nie, ale je pravda, že tento rok je pre mňa až príliš búrlivý.
Aj v pracovnej sfére?
- Divadlo mi veľmi pomáha dostávať sa z vlastných emócií. V muzikáli Tajemství na javisku umieram. Je to dosť emotívna rola. V Mušketieroch tiež umieram, vlastne aj v Kleopatre umieram, v Krejčírovi sa rozchádzam s mužom... (Smiech).
Máte po týchto smrtiach väčšiu radosť zo života?
- Áno, ale vytvorila som si aj záľubu v kostrách a lebkách. Všade si ich kupujem. Ale musia byť vtipné, nie hrôzostrašné. Vidíte, aj náušnice mám z lebiek. (Smiech).
Kde všade ich ešte máte?
- Na odznakoch, na hodinkách... Teraz na sebe nemám všetky kostry. (Smiech.)
Navodzuje vo vás prežívanie smrti na javisku aj psychickú zmenu?
- Moja smrť v Tajemstsví je veľmi pekná. Tam je smutné iba zistenie, že umieram. Inak som celý čas v kóme. Tam smrť dáva nádej, že sa ňou nič nekončí, o čom som aj v skutočnosti presvedčená.
Aký kontakt so smrťou ste zažili v živote?
 - Bolo to veľmi dávno. Mala som asi osem rokov, neviem presný vek.
Aké to bolo?
- Boli sme so sestrou a s kamarátkami v Chorvátsku. Niekto ma vo vode omylom drgol a ja som sa začala topiť. Nijako som sa tomu nebránila. Padala som až na dno a to dosť hlboko. Presne si pamätám, ako som klesala, aké to bolo krásne. Ležala som na piesčitom dne a pozorovala bublinky, ktoré smerovali hore. Prenikalo cez ne slnečné svetlo, bolo to nádherné a celý čas som mala pocit, že som v sne a že dýcham pod vodou. Vôbec som si neuvedomovala, že zomieram. Až keď ku mne prenikli nejaké hlasy, povedala som si: Sakra. Vôbec sa mi nechcelo vrátiť. Možno to trvalo len chvíľu, ale mne to pripadalo ako hodina.
Videli ste smrť niekedy aj priamo, či z okna idúceho autobusu?
- Našťastie, nezažila som smrť mojich blízkych. Z toho by som sa asi zbláznila. Nedávno sa mi stalo, že mi vypadla z okna mačička, ležala na zemi a vyzerala ako mŕtva. Začala som kričať, utekala som dole po schodoch... Našťastie, kým som dobehla dole, už klingala hlavičkou a dívala sa na mňa. Ihneď sme ju s priateľom odviezli na veterinu. Má na tri časti zlomenú nohu. Pospájali jej ju skrutkami, ale chodiť bude. Hlavne, že žije.
Mačičky vraj prostredie harmonizujú.
- Áno, ale tým mojim momentálne niečo prekáža, lebo mi cikajú do postele. A to  robia vždy, keď sú nespokojné. Asi preto, že teraz som často tu. Nikto tam s nimi nie je, iba kamarátka ich chodí kŕmiť. No inak sú úžasné.
Ako sa vidíte v budúcnosti?
- Predstavujem si seba ako staršiu spokojnú ženu obklopenú množstvom zvierat - mačiek a psíkov, v domčeku so záhradkou. Ako si tam pokojne sedím a  na všetkých sa pozerám. Je tam so mnou celá moja rodina, kamarátka a keby aj chlap, bolo by to fajn, ale nie je to nutné.
Budete mať aj sivé vlasy?
- Jasné, že sivé. A strapaté, aby na nich mohli pristávať vtáčiky. (Smiech.)
Necháte sa prirodzene zostarnúť či sa skrášlite plastikami?
- Zostarnem prirodzene. Riešiť vrásky mi pripadá nezmyselné, keď viem, že sa narodím znovu.
A chceli by ste byť v novom živote znovu človekom?
- Môžem byť aj zviera. Pokojne, čo príde.

Herečkino naj
Spevák: Sting  a Dan Bárta
Speváčka: Barbra Streisand a Björk
Herec: Antony Hopkins a Dustin Hoffman
Herečka: Shirley McLain a Maryll Streep
Film: Magická hlbočina, Tanečnica v tme a skoro všetky filmy Woodyho Allena
Kniha: Hovory s Bohom od Nealeho Walscha, Most cez navždy od Richarda Bacha a 11 minút od Pauloa Coelhoa
Hobby: Všetko, čo súvisí s umením. Veľmi rada tancujem, kreslím, chodím do prírody, plávam pod vodou, alebo len pozerám do mora či do slnka.
Životné krédo: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom a tiež Najvyššia myšlienka je vždy tá, ktorá obsahuje radosť.

 foto Július Dubravay
Galina Lišháková