ZUŠ L. Stančeka v Prievidzi vedie k umeniu viac ako 1000 žiakov

Prievidza 29. mája (TASR)- K roku 1939 a vtedajšej súkromnej Hudobnej školy Alžbety Pappovej sa viaže počiatok histórie dnešnej Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Ladislava Stančeka v Prievidzi. Vzdelávacia inštitúcia dnes v štyroch odboroch vedie k umeniu 1150 žiakov.


Mestskú hudobnú školu, nástupcu súkromnej, zriadili v Prievidzi 14. apríla 1943, neskôr sa premenovala na Mestský hudobný ústav, ktorý v roku 1951 zoštátnili. V roku 1960 z neho vznikla Ľudová škola umenia, z ktorej sa v roku 1990 stala Základná umelecká škola, od roku 1994 s prepožičaným čestným názvom po skladateľovi Ladislavovi Stančekovi, načrtol riaditeľ školy Anton Bakyta. "V minulosti to bola len hudobná škola, pani Pappová bola totiž klaviristka. A až postupne sa pridávali jednotlivé odbory. V školskom roku 1955/1956 vznikol sláčikový orchester, čím sa rozšírili možnosti hudobného vzdelávania i na iných nástrojoch, história výtvarného odboru sa zase viaže k roku 1963, tanečného odboru k školskému roku 1983/1984, o rok neskôr vznikol i literárno-dramatický odbor," priblížil.

Postupom rokov stúpal i počet žiakov, z niekoľkých desiatok narástol koncom 80. rokov 20. storočia na viac ako 1000. "Neskôr počet žiakov klesal, ale posledné roky sa nám zase podarilo umelecky vzdelávať približne 1200 žiakov," vyčíslil riaditeľ školy.

V súčasnosti prievidzská ZUŠ poskytuje základné umelecké vzdelanie v štyroch odboroch - hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore sa deti okrem spevu učia hrať na klavíri, keyborde, zobcovej a priečnej flaute, trúbke, tube, klarinete, saxofóne, pozaune. "Zo strunových nástrojov sú to husle, violončelo, kontrabas, gitara klasická i elektrická. Žiaci u nás môžu získať a rozšíriť svoje znalosti aj v oblasti hry na akordeóne a bicích nástrojoch, súčasťou vzdelávania je i štúdium hudobnej náuky," doplnil riaditeľ ZUŠ.

Výtvarníci sa umelecky vzdelávajú v predmetoch kresba, maľba, grafika, modelovanie, tanečníci sa zase zameriavajú na klasický, ľudový i moderný tanec. Deti, mládež i dospelých pedagogicky vedú väčšinou absolventi konzervatórií a Vysokej školy múzických umení, prípadne vysokých škôl pedagogického zamerania. Štúdium umenia žiaci ukončujú absolventskými skúškami, súčasťou ktorých sú i verejné vystúpenia a výstavy. ZUŠ je i organizátorom viacerých súťaží, na škole podľa neho pôsobí i viacero hudobných telies a súborov.

"V dnešnej spoločnosti je cenné, že mnohí rodičia naďalej chápu zmysluplnosť umeleckého vzdelávania a výchovy. Vďaka ich dôvere môžeme umením vplývať na rozvoj citových, etických a tvorivých schopností detí," skonštatoval riaditeľ prievidzskej ZUŠ.

Zo žiakov-absolventov, obdarených talentami v rôznych oblastiach je podľa neho zaujímavým príkladom Samuel Michalec. "Pôsobil vo folklórnom súbore Vtáčnik, navštevuje Konzervatórium v Bratislave – študuje hru na klavíri a zároveň študuje na chemicko-technologickej fakulte. V tomto roku dostal mimoriadnu ponuku prezentovať svoje umelecké danosti na prestížnom festivale Bratislavské hudobné slávnosti," spresnil riaditeľ ZUŠ.

Škola však podľa Bakytu vychovala množstvo v dnešnej dobe známych a už umelecky etablovaných osobností, medzi jej absolventov patrí klaviristka Zuzana Paulechová–Niederdorfer, džezová speváčka Zuzana Vlčeková, sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici Veronika Mihalková, sólista a v súčasnosti i riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici Šimon Svitok, hudobník - bicista Miroslav Greman, herec a zabávač Juraj Mokrý, herečka Yvetta Blanarovičová či novinárka Danica Kleinová. "Mnohí ďalší absolventi sa stali významnými výtvarníkmi a podieľajú sa na spoluvytváraní súčasnej tváre moderného slovenského výtvarníctva," dodal.

ZUŠ Ladislava Stančeka sídli v centre mesta na Rastislavovej ulici, do vlastníctva nedávno získala i jeden z pavilónov susednej základnej školy, kde v súčasnosti prebieha výučba dvoch odborov – výtvarného a literárno-dramatického. Hlavná budova školy sa postupne s podporou vedenia mesta rekonštruuje, v budúcnosti sa plánuje i rekonštrukcia koncertnej sály, ktorá prinesie najmä akustické zlepšenie.