Žurnalistika je na strane ľudí, priznáva šéf IPI Pavol Múdry

BRATISLAVA 30. decembra (WEBNOVINY) - Novinári nie sú detektívi a vždy by sa mali pýtať, prečo sa práve na ich stole, v ich pošte objavili zaujímavé a konfliktné informácie, tvrdí predseda Medzinárodného tlačového inštitútu (International press institute, IPI) Slovensko Pavol Múdry.


"Pamätám si doby, keď najlepší investigatívny novinár bol Vladimír Mečiar, ktorý mal systém investigatívy - našiel som na stole," povedal pre agentúru SITA s dávkou irónie Múdry, ktorému slovenská investigatívna žurnalistika tento systém pripomína.

Investigatíva by sa podľa šéfa IPI Slovensko nemala preceňovať.

"Nerobme z novinárov detektívov, lebo si treba uvedomiť, že aj veľká aféra Watergate - nebyť úniku informácii z FBI, by neexistovala. Čiže niekto nám tie materiály dodať musí," zdôraznil v rozhovore pre agentúru SITA Pavol Múdry. Najviac mu však vadí ochudobnenie sa slovenských médií o žánre a ich povrchné informovanie.


Vytratili sa žánre

Väčší problém ako v nedostatku investigatívnej žurnalistiky však šéf IPI Slovensko vidí v tom, že zo slovenskej žurnalistiky sa vytratili žánre. Spravodajstvo sa mieša s komentárom, stratili sa glosy, úvodníky.

"Najväčší problém je, že kladieme obrovský dôraz na spravodajstvo najmä v printových médiách, kde by už nemalo byť," konštatoval.

Technologický pokrok spôsobil paradoxnú situáciu, kedy si ráno kupujeme denníky s informáciami, ktoré sú staré hodiny alebo aj deň a viac - dávno pred tým ich môžeme nájsť na internete, vypočuť si ich v rozhlase a pozrieť v televízii. Tým pádom je to nezaujímavé, pre toto si ľudia noviny kupovať nebudú, myslí si Múdry.

"Ja by som očakával, že novinár - sprostredkovateľ informácií voči verejnosti, by mal vedieť aj tomu čitateľovi, divákovi, poslucháčovi vysvetliť, čo preňho tá - ktorá informácia znamená a to mi chýba," povedal Múdry.


Média pre intelektuálov

Slovenská žurnalistika napriek svojim problémom je na strane občana, myslí si zároveň predseda IPI Slovensko.

Mala by však viac informovať a vzdelávať.

"Problém je skutočne taký, že niečo na občana ako informáciu hodíme a povieme mu - rob si s tým, čo chceš - a to nie je ono. Viem si predstaviť, že ľudia, ktorí sa zaujímajú o dianie okolo a majú na to aj čas, celkom tomu rozumejú, ale občan z Horného Dolného, ktorý sa tomu nevenuje, ale chcel by vedieť viac, sa to nedozvie z médií. To mi trochu chýba," povedal v rozhovore pre SITA Pavol Múdry.

"Robíme ako keby médiá pre intelektuálov a nie médiá pre bežného čitateľa," dodal s dávkou zveličenia.

Žurnalistika, žiaľ, ide po povrchu, nehľadá súvislosti a žurnalistike plnej mladých novinárov chýba skúsenosť staršej generácie, historická pamäť.

"Ja nehovorím, že tam majú robiť starí ľudia v médiách, je to dynamické, strašne dynamické, hodí sa pre mladých ľudí, ale mali by mať aspoň poradcov ľudí, ktorí majú historickú pamäť,“ konštatoval Pavol Múdry, podľa ktorého by tento problém mohli vyriešiť kvalitní editori. Editori, vedúci vydania pritom nemajú len kontrolovať gramatickú a štylistickú správnosť publikovanej informácie.

Editori sú v zahraničí tí, ktorí posudzujú kvalitu a tvoria kvalitu médií, novinári s nimi konzultujú. U nás sú zväčša zredukovaní na jazykových korektorov, čo Múdry považuje za veľký nedostatok, lebo editor nie je len jazyková korektúra ale aj kontrola faktov, zásahy do štýlu.