Zubrie dvojičky Sita a Sitka sú európskou raritou

Foto: Ilustračné foto SITA TOPOĽČIANKY/NITRA 6. novembra (WEBNOVINY) – Zubrie dvojičky Sita a Sitka zo zubrej zvernice v Topoľčiankach sú európskou raritou. Zubry bežne rodia len jeden prírastok. Matka však po pôrode prijala za svoju len druhorodenú Situ, Sitku odvrhla. Keby ju nezachránila chovateľka Zdenka Marková, stádo by ju zabilo. „Ja som bola v ohrození života, to je isté. V tej chvíli som nad tým ale neuvažovala. Až dodatočne ma roztriaslo, keď som pochopila, že sa to mohlo skončiť všelijako,“ povedala Marková. Sitku si podľa jej slov ostatné zubry doslova hádzali ako loptu. Keby nezasiala včas, dobité zubríča by neprežilo.


Sitka pokladá od svojej záchrany za svoju mamu Zdenku Markovú. Nechá sa od nej kŕmiť mliekom z fľaše s detským cumlíkom, hladkať a objímať, čo je u zubra absolútnou výnimkou. Odborníci na zubry zo zahraničia len nechápavo krútia hlavami. Marková si myslela, že zubríčaťu bude môcť byť nablízku do dvoch mesiacov. Sitka však má už štyri mesiace a blízkosť svojej záchrankyne vyslovene vyhľadáva. Denne vypije deväť až desať litrov mlieka, ktoré jej z fľašky dáva jej náhradná mama. „Mne robí dobre, keď sa ku mne túli, je to pre mňa ako odmena po 20 rokoch roboty. Za celý ten čas som sa nemohla dotknúť zubra, takže si to užívam plným priehrštím,“ povedala Marková.

Zubria zvernica v Topoľčiankach je jediná svojho druhu na Slovensku. Má rozlohu 140 hektárov, samotné jadro so zvieratami má 27 hektárov. V súčasnosti tu žije 12 zubrov, z toho je päť kráv, dva štvorročné býky a ostatné sú mláďatá. Zubry sú najnebezpečnejšie počas ruje, ktorú majú v auguste a v septembri.
„Celoročne sú agresívne zubrice, lebo sú buď teľné alebo majú teľa. Počas ruje sa bijú medzi sebou býky,“ hovorí Marková. Kravy vždy oplodní len vodca stáda, ktorý si túto pozíciu musí vybojovať. Zubry nesú meno podľa krajiny svojho pôvodu. Tie slovenské sa začínajú na „si.“ Zubria zvernica spravovaná štátnym podnikom Lesy SR je prístupná pre turistov, v roku 2008 tu otvorili náučný chodník.

Marková sa ako vyštudovaná strojárka dostala k zubrom náhodou, vydala sa za lesníka. „Prvé dva roky som preplakala. Ja som predtým nikdy nenakŕmila ani zajaca a zrazu máte pred sebou najväčšieho cicavca v Európe a máte sa o to starať,“ spomína na svoje začiatky dnes najväčšia odborníčka na zubry na Slovensku. O správaní a zvyklostiach zubrov nevedela nič, na Slovensku o nich žiadna publikácia neexistovala. Potom sa začala venovať jedinej dostupnej odbornej literatúre, ktorá bola v poľštine. „Dnes by som túto prácu nevymenila za nič na svete,“ zhodnotila Marková.

Zubra európskeho ľudia takmer vykynožili v 12. - 13. storočí. Podľa sčítania v roku 1930 ich žilo na svete len 56. Na ich záchranu sa podujali Poliaci a podarilo sa im zubry rozmnožiť. V roku 1958, keď ich už bolo 150, Poliaci darovali Slovensku na založenie chovu dvoch zubrov – Putyfara a Pumarku. „Putyfar je údajne najväčší zubor, aký bol kedy videný. Vážil 1230 kilogramov, mal výšku 1,9 metra a dĺžku tri metre,“ povedala Marková. Ďalšie dve zvieratá doviezli z Kaukazu. V Topoľčiankach doteraz odchovali 160 zubrov, ktoré ďalej rozmiestnili do chovov po celej Európe a do zoologických záhrad na Slovensku a v Čechách. V súčasnosti už žije na svete vyše 3 000 týchto zvierat.