Zs. Simon: Brusel nemôže za všetko zlé, to úradníci sa len vyhovárajú

Bratislava 19. mája (TASR) - V europarlamente sa chce venovať najmä farmárom, regionálnemu rozvoju a menšinám. Odmieta názor, že Brusel môže za všetko zlé. Bol by za spoločnú zahraničnú politiku EÚ, aj za jednotné velenie a zníženie byrokracie.


"Vedeli by sme byť ekonomicky efektívnejší," povedal pre TASR podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon. Rozhovor so Zsoltom Simonom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do EP.

Ste poslanec NR SR. Slovenský parlament je stále občanom na Slovensku bližší ako europarlament. Prečo chcete odísť? Problémy ľudí doma sa asi ľahšie riešia v NR SR ako v zahraničí.

Toto možno platilo pred 10 rokmi. Ale vďaka Lisabonskej zmluve sa postavenie EP posilňuje a je dôležité, aby v EP boli ľudia, ktorí sa vyznajú v problematike európskeho spoločenstva a legislatívy, ktorá sa týka každého občana. Napríklad legislatíva týkajúca sa bezpečnosti potravín je 50 % legislatívy celej EÚ. A v tejto oblasti mám na Slovensku asi najväčšie skúsenosti.

Europarlament je ešte stále občas vnímaný ako "odkladisko starých vyslúžilých" politikov. Nie je to tak, chcete si ísť do europarlamentu "oddýchnuť a doslúžiť?"

Po tom, čo sedím v slovenskom parlamente a vidím tam niektoré vystúpenia, preto ten záujem odísť do pokojnejšieho a rozumnejšieho prostredia, kde sa dá viac pomôcť.

Takže si tam idete vlastne "oddýchnuť".

Nie. Treba pochopiť niekoľko vecí. Pre budúce sedemročné obdobie nám dáva Brusel až 14 mld. eur do plusu. Nie je jedno, ako sa bude čerpať. Či dokážeme systém čerpania zjednodušiť a dosiahnuť, aby peniaze išli tam, kam majú a v maximálnej miere.

Ak uspejete, aké budú Vaše priority?

Jedným z mojich prvoradých cieľov by bolo, aby dal EP vypracovať štúdiu, ako za posledných 10 rokov pomohli eurofondy novým členským krajinám znížiť regionálne rozdiely. Lebo dnes vidíme, že regionálne rozdiely menšie nie sú.

Čo ste urobili vy ako minister pôdohospodárstva pre zníženie regionálnych rozdielov na Slovensku?

Nastavil som program čerpania európskych prostriedkov v rámci poľnohospodárskych programov a tam je čerpanie na úrovni 95 až 97 % za programové obdobie. V ostatných programoch čerpá Slovensko pod 50 %. Dôvodom je v mnohých prípadoch neodborný prístup a byrokracia.

Aké iné otázky okrem poľnohospodárstva chcete v Bruseli riešiť?

Chcem sa venovať regionálnemu rozvoju aj poľnohospodárstvu, je to moja oblasť. Jednou z mojich priorít bude to, aby spoločná poľnohospodárska politika nebola len spoločná, ale aj výhradná. Teda, aby napríklad nemecká vláda nemohla priplatiť svojim farmárom nad rámec spoločnej poľnohospodárskej politiky. Považujem za obrovskú diskrimináciu, ak napríklad slovenský farmár dostane európsku dotáciu X, nemecký farmár to isté X, ale ešte mu jeho vláda priplatí Y, lebo na to má. Takto je slovenský farmár na jednotnom trhu znevýhodnený. Treba si uvedomiť, že jednotlivé členské štáty majú rozdielnu úroveň svojej ekonomiky. Okrem toho sa chcem venovať menšinovým právam a vzniku výboru, skupiny pre menšinové práva.



Kandidáti často sľubujú, že ich hlas bude v Bruseli počuť. Čo budete pre to robiť vy a ako chcete priblížiť EP ľuďom na Slovensku?

Ľuďom je treba vysvetľovať, o čom je Brusel. Dnes počúvajú len to, za čo všetko zlé Brusel môže. Je to akási výhovorka pre všetkých úradníkov v tejto krajine. Nie je pravda, že za všetko zlé môže Brusel. Dnes si ľudia napríklad neuvedomujú veci ako zmeny v telefonovaní. Brusel prijal uznesenie, že sa zruší roaming. To bude mať dopad na každého občana. Každý jeden bude môcť telefonovať so svojimi blízkymi v zahraničí za rovnakú sumu ako doma. Prečo toto nehovoríme? Asi preto, že vláde vyhovuje vytvárať dojem, že Brusel chce od nás samé "hovadiny" a úspechy si pripisuje sama. Pričom zamlčiava, že úspechy dosiahla aj vďaka Bruselu a európskym peniazom. Čiže bude potrebné nielen navrhovať v EP riešenia, ale aj ich ľuďom vysvetľovať hlavne tu doma.

Hovorili ste o vytváraní zlého dojmu o únii. Ale nemôže si tak trochu ona sama za svoju reputáciu? Asi jej nepridáva na popularite napríklad plytvanie spojené so sťahovaním rokovania EP z Bruselu do Štrasburgu a pod.

Pokiaľ ide o toto sťahovanie, bolo by lepšie, keby sa rokovalo len na jednom mieste. Bolo by to efektívnejšie, ale je to veľmi citlivá otázka. Myslím si, že peniaze, ktoré sa na to míňajú, sú do istej miery plytvaním. Ale čert to ber, pokiaľ nám únia dá oveľa viac. Kvôli tejto otázke by som nezanevrel na celú úniu. Hovoríme o približne 200 miliónoch eur, ale napríklad len Slovensko dostáva ročne od únie asi dve miliardy eur.

Únia volá po konsolidácii verejných financií, členské štáty sa majú usilovať o zníženie svojich deficitov pod 3 percentá. Ako má podľa vás únia samotná ako celok prispieť ku konsolidácii? Ako by mal vyzerať jej nový rozpočet, aby neplytvala?

Treba zohľadniť byrokraciu, zjednotiť niektoré procesy v rámci členských krajín, spružniť rozhodovacie procesy. Keď sme si dali záväzok, že chceme byť v únii a je nás tam 28, tak by sme napríklad mali mať jednotnú zahraničnú politiku. Je nezmysel, aby bol eurokomisár pre zahraničné vzťahy a pri tom 28 ministrov a predsedov vlád, ktorí si robia vo svete inú politiku. Ukrajina nám ukázala, že ani obranná politika únie nie je dobrá. Treba vytvoriť jednotnú obrannú politiku. Nehovorím o jednej armáde, ale o jednotnom velení a jednotnom prístupe. Ak by sme napríklad tieto oblasti viac skoordinovali, možno by sa nám žilo ľahšie aj lacnejšie. Keby sme prehodnotili byrokraciu, tiež by sme vedeli byť ekonomicky efektívnejší.

Mala by mať únia napríklad aj spoločný dôchodkový systém alebo dane?

Spoločné dane určite nie, pretože to je jediná výhoda členskej krajiny, ktorou môže prilákať napríklad zahraničného investora. Čo sa týka dôchodkového, sociálneho systému, bolo by treba pouvažovať nad akousi zmenou. Tristotisíc mladých ľudí zo Slovenska pracuje v zahraničí a prispieva do ekonomiky iných štátov. To bude dlhodobo spôsobovať problém aj na Slovensku.



Únia má problémy, okrem iného rastie euroskepticizmus a extrémizmus. Je tu obava, že v EP sa zvýši počet extrémistov. Neobávate sa toho?

Obávam sa extrémizmu ako takého a som sklamaný, že niektorí kolegovia tvrdia, že istá miera skepticizmu alebo krajnej pravice nie je zlým prvkom, lebo rozvíri stojacu hladinu. To je veľmi nebezpečná hra. Mala by tu byť práve neustála kampaň o tom, čo nám EÚ dáva a zabezpečuje. Musíme tvrdo pracovať na tom, aby jednota únie bola zachovaná.

Ste za ďalšie rozširovanie EÚ?

Nateraz nie. Únia by sa mala na istý čas prestať rozširovať. Prípravné práce pre vstup krajín nech pokračujú, ale nateraz sa musí únia vysporiadať s tým rozšírením, ktoré tu bolo za posledných 10 rokov.

Mali by do únie patriť štáty Balkánu a východnej Európy?

Pokiaľ vstúpia do únie, zabránime tamojším možným konfliktom. Treba na tom pracovať, ale som presvedčený, že EÚ sa musí vyrovnať s dnešným stavom rozšírenia. Rozširovala sa príliš rýchlo a dnes hovoríme o byrokracii, problémoch, ktoré sú práve vďaka tomuto rýchlemu rastu.



Ste za to, aby sa k únii priblížila Ukrajina? Patrí Ukrajina do EÚ alebo k Rusku?

Som za politické priblíženie Ukrajiny k EÚ. Ukrajina patrí do únie, ale tá situácia, ktorá tam je dnes, nedáva veľkú šancu na to, aby sa Ukrajina stala v krátkom čase členom EÚ. Bude na to treba dlho čakať. Ukrajina musí prejsť svojou vlastnou veľkou premenou.

Ako hodnotíte kroky únie v prípade Ukrajiny? Je dostatočne dôrazná?

Rozhodnutia a opatrenia prijímané úniou sú sčasti oneskorené a nefunkčné. Mala by byť oveľa razantnejšia. A tu je opäť tá spoločná zahraničná politika. Neexistuje, aby niektorí ministri zahraničných vecí idú na Ukrajinu rokovať a eurokomisárka tam ide s úplne iným mandátom. Toto je o nekompetentnosti. Zahraničná politika by mala byť viac integrovaná.

Kritici únii vyčítali aj zachraňovanie nezodpovedných štátov ako Grécko eurovalom. Vy ste boli ministrom vlády Ivety Radičovej, ktorá pre euroval padla. S odstupom času, je euroval správne riešenie finančných problémov nezodpovedných štátov?

O prijatí eurovalu de facto rozhodla prvá Ficova vláda. My sme nastúpili do rozbehnutého vlaku. SR sa nemohla tváriť, že sa nás to netýka. Keď ste vo zväzku s EÚ a tá vám dá ročne do rozpočtu približne dve miliardy eur, aby ste sa mohli rozvíjať, tak neexistuje, že keď treba byť zodpovedný, odmietnete pomôcť. Ale prístup Bruselu k členským krajinám sa musí zmeniť. Ak niekto nedodržuje Maastrichtské kritériá, má dostať sankciu. A ak niekto nechce trvalo dodržiavať pravidlá, nech je vylúčený z EÚ.

Grécko pravidlá nedodržiavalo, prečo ho krajiny zachraňovali a nevylúčili?

Vtedy to ešte Lisabonská zmluva neumožňovala. Vtedy sme mali veľmi málo možností.

Prejdime ešte k vzťahu Mostu-Híd a SMK. Obaja ste členmi EPP. SMK vedie do volieb Pál Csáky, s ktorým ste sa nerozišli v dobrom. Viete si predstaviť, že budete v EP spolupracovať?

Názory radikalizujúcej sa SMK z čias vedenia Pála Csákyho mi boli vzdialené a krajnú pravicu odmietam aj dnes. V SMK nemôžem prehliadnuť, že jeden z členov SMK zo Štúrova je na kandidátke strany Jobbik. Ani to, že práve SMK aj s Fideszom sa usilovali o to, aby Most-Híd nebol členom EPP. Ale ak občania rozhodnú, že v Bruseli bude aj predstaviteľ SMK, budem spolupracovať aj s ním, nech to bude ktokoľvek. Ide v prvom rade o záujem občanov.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR