Zrušiť sa môže aj Kováčova amnestia synovi

Ilustračné foto SITA/Michal SvítokBRATISLAVA 15. júna (WEBNOVINY) – Spoločne s amnestiami Vladimíra Mečiara by mohla byť zrušená aj amnestia prvého slovenského prezidenta Michala Kováča v kauze Technopol, ktorou omilostil vlastného syna. Počas dnešného zasadnutia ústavnoprávneho výboru to pripustili koaliční poslanci, keď im Róbert Madej (Smer-SD) vyčítal, že Kováčove a Mečiarove amnestie majú podobné nedostatky a v záujme spravodlivosti by bolo korektné pristupovať k nim rovnako.


„Ja osobne by som nemal problém s tým, keby pozmeňovacím návrhom bol návrh ústavného zákona doplnený o zrušenie tzv. Kováčových amnestií, ak je to podmienka pre podporu Smeru-SD pre návrh tohto ústavného zákona. Osobne rád túto podmienku splním,“ zareagoval predseda výboru Radoslav Procházka (KDH). Takejto možnosti sa nebráni ani Pavol Hrušovský (KDH), ktorý zrušenie Mečiarových amnestií do parlamentu predložil. Jana Dubovcová (SDKÚ-DS) Mečiarovým amnestiám v kauze zavlečenia Kováča mladšieho do cudziny vyčítala, že amnestovali skutok, ktorý nebol predmetom trestného konania a ani v tejto veci neexistoval rozsudok súdu. Mečiar totiž nariadil, aby sa v kauze zavlečenia trestné stíhanie vôbec nezačínalo, prípadne aby sa v ňom nepokračovalo, čo ústava neumožňuje. „Oba akty, ktoré Mečiar vydal, sú paakty, nemajú žiadnu právnu silu,“ myslí si poslankyňa a bývalá sudkyňa.


Procházka zdôraznil, že zrušenie amnestií je nutné

Madej Dubovcovej pripomenul, že Mečiar postupoval podľa ústavy platnej v roku 1998, teda ešte pred novelizáciou, ktorú v roku 1999 presadila prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Pôvodné znenie ústavy nariadenie nezačatia alebo nepokračovania v trestnom stíhaní umožňovala. „Či sa vám to páči alebo nie, boli to rozhodnutia vydané v zmysle ústavy a v súlade s ústavou, neboli to paakty,“ adresoval Madej koaličným kolegom vo výbore. Myslí si, že aj keby parlament amnestie zrušil, do veci by sa zrejme vložil ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Procházka zdôraznil, že zrušenie amnestií je nutné, hoci v praxi to možno nebude mať zásadný význam. Zákony totiž podľa Procházku tiež ukazujú, k akým hodnotám sa spoločnosť hlási. „Spoločenstvo, ktoré sa hlási k samoamnestii, ktoré tvrdí, že Lexa je obeťou, stojí na zvrhlých základoch,“ podčiarkol. Ako povedal, zrušenie amnestií nie je v konflikte s princípom právnej istoty, pretože ten má chrániť legitímne a slušne nadobudnuté práva. "Amnestie nemajú parametre práva hodného ústavnej ochrany," nazdáva sa.

Zrušenie amnestií napokon výbor hlasmi vládnych poslancov podporil, v parlamentnom pléne sa o ústavnom zákone bude rokovať na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá sa začne 28. júna. V prvom čítaní zrušenie podporilo 85 poslancov, na prijatie ústavného zákone je však potrebných 90 hlasov, bez podpory poslancov Smeru-SD ho teda nemožno presadiť. Amnestie, ktoré chcú koaliční poslanci zrušiť, sa týkajú zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny v roku 1995. Prvú amnestiu vo veci zavlečenia udelil Mečiar 3. marca 1998 krátko po tom, čo prezidentský úrad opustil dovtedajší prezident Kováč, rozhodnutie sa v Zbierke zákonov ocitlo ešte v ten istý deň. V júli na radu právnikov amnestiu opravil tak, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov v súvislosti s oznámeným zavlečením Kováča mladšieho.