|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. marca 2012
Zrušenie prvého balíka PPP bol dobrý krok, tvrdí expert
Zrušenie prvého balíka PPP, cez ktorý malo byť postavených päť úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom, sa podľa generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného, a.s. Ľubomíra Palčáka ...
Zdieľať
BRATISLAVA 18. marca (WEBNOVINY) - Zrušenie prvého balíka PPP, cez ktorý malo byť postavených päť úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom, sa podľa generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného, a.s. Ľubomíra Palčáka s odstupom času ukázalo ako dobré rozhodnutie.
Zdôvodnil to tým, že tento projekt by nemohol byť doteraz realizovaný pre sporný úsek Turany - Hubová, kde sú výhrady k vplyvu stavby na životné prostredie. "Po rozložení balíka sa začali súťaže na jednotlivé menšie úseky a niektoré z nich sa podarilo aj uzavrieť," povedal Palčák pre agentúru SITA.
Tretí balík sa mohol realizovať
Expert si však myslí, že tretí balík PPP, ktorý mal zabezpečiť stavbu úsekov D1 v okolí Žiliny a minister dopravy a výstavby Ján Figeľ (KDH) ho tiež zastavil, sa mohol realizovať. "Po vyrokúvaní približne 30-percentnej zľavy z ceny bol už výhodný pre štát. Chvíľu bola aj politická vôľa pustiť tento balík, ale to je už minulosť. Mohli sme byť ďalej," tvrdí Palčák.
Ministerstvo dopravy zdôvodnilo zrušenie dvoch z pôvodných troch projektov PPP tým, že boli predražené. Vysoké ročné splátky koncesionárom by podľa rezortu výrazne zaťažili štátny rozpočet na budúcich 30 rokov a obmedzili by ďalšiu výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. V rámci PPP bola postavená len cesta R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami v dĺžke 46 kilometrov. Práce na tejto stavbe začali ešte v lete 2009 počas prvej vlády Roberta Fica, dokončené boli vlani, ale cestu pre problémy s dokumentáciou odovzdali s meškaním koncom októbra. Rezort dopravy označil finančné podmienky tohto projektu pre štát tiež za nevýhodné.
Dopyt v stavebníctve prevyšuje ponuku
Vysúťažené ceny v tendroch na výstavbu jednotlivých úsekov D1 cez klasické verejné obstarávanie sú výrazne nižšie ako odhadované stavebné náklady i ako keby sa stavali cez PPP projekty. "V stavebnom sektore je veľký prepad, dopyt prevyšuje ponuku, a nielen na Slovensku. Núti to firmy, aby prežili, že idú v ponukách na minimum. Niekedy aj pod náklady so svojím rizikom," zdôvodňuje Palčák nižšie ceny na stavbu diaľnic. Podľa neho aj spôsob výstavby, keď zhotoviteľ dielo aj naprojektuje, umožňuje hľadať také technologické riešenia, ktoré vlastne znižujú cenu. A svoje robí aj konkurencia medzi stavebnými firmami.
Odborník na dopravu upozorňuje, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. by mala ustriehnuť, aby navrhnuté riešenia firiem spĺňali technické parametre. "Kvalitná súťaž môže znížiť cenu o 20 %, maximálne o 40 %. Keď sa ceny dostanú na úroveň 40 % predpokladanej ceny, vzniká otázka, ako sa potom robia štátne expertízy, ktoré ceny navrhujú. Alebo či je to ešte zdravá cena, za ktorú sa to dá postaviť, a či to už nie je na úkor kvality," myslí si Palčák.
Náklady na údržbu prevýšia výhodnosť
Riaditeľ žilinskej inštitúcie povedal, že je čas na odbornú diskusiu, či pri veľkých investičných zákazkách je pre štát dobré kritérium najnižšej ceny. Podľa neho by sa malo debatovať o tom, aby malo prednosť kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ceny. "Teoreticky sa môže stať, že sa niečo postaví veľmi lacno, ale náklady na údržbu najbližších desať až dvadsať rokov prevýšia výhodnosť pre štát získanú v tendri," dodal Palčák. Ministerstvo a stavbári majú podľa neho ochotu seriózne diskutovať o nových kritériách pri veľkých investičných celkoch.
Zdôvodnil to tým, že tento projekt by nemohol byť doteraz realizovaný pre sporný úsek Turany - Hubová, kde sú výhrady k vplyvu stavby na životné prostredie. "Po rozložení balíka sa začali súťaže na jednotlivé menšie úseky a niektoré z nich sa podarilo aj uzavrieť," povedal Palčák pre agentúru SITA.
Tretí balík sa mohol realizovať
Expert si však myslí, že tretí balík PPP, ktorý mal zabezpečiť stavbu úsekov D1 v okolí Žiliny a minister dopravy a výstavby Ján Figeľ (KDH) ho tiež zastavil, sa mohol realizovať. "Po vyrokúvaní približne 30-percentnej zľavy z ceny bol už výhodný pre štát. Chvíľu bola aj politická vôľa pustiť tento balík, ale to je už minulosť. Mohli sme byť ďalej," tvrdí Palčák.
Ministerstvo dopravy zdôvodnilo zrušenie dvoch z pôvodných troch projektov PPP tým, že boli predražené. Vysoké ročné splátky koncesionárom by podľa rezortu výrazne zaťažili štátny rozpočet na budúcich 30 rokov a obmedzili by ďalšiu výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. V rámci PPP bola postavená len cesta R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami v dĺžke 46 kilometrov. Práce na tejto stavbe začali ešte v lete 2009 počas prvej vlády Roberta Fica, dokončené boli vlani, ale cestu pre problémy s dokumentáciou odovzdali s meškaním koncom októbra. Rezort dopravy označil finančné podmienky tohto projektu pre štát tiež za nevýhodné.
Dopyt v stavebníctve prevyšuje ponuku
Vysúťažené ceny v tendroch na výstavbu jednotlivých úsekov D1 cez klasické verejné obstarávanie sú výrazne nižšie ako odhadované stavebné náklady i ako keby sa stavali cez PPP projekty. "V stavebnom sektore je veľký prepad, dopyt prevyšuje ponuku, a nielen na Slovensku. Núti to firmy, aby prežili, že idú v ponukách na minimum. Niekedy aj pod náklady so svojím rizikom," zdôvodňuje Palčák nižšie ceny na stavbu diaľnic. Podľa neho aj spôsob výstavby, keď zhotoviteľ dielo aj naprojektuje, umožňuje hľadať také technologické riešenia, ktoré vlastne znižujú cenu. A svoje robí aj konkurencia medzi stavebnými firmami.
Odborník na dopravu upozorňuje, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. by mala ustriehnuť, aby navrhnuté riešenia firiem spĺňali technické parametre. "Kvalitná súťaž môže znížiť cenu o 20 %, maximálne o 40 %. Keď sa ceny dostanú na úroveň 40 % predpokladanej ceny, vzniká otázka, ako sa potom robia štátne expertízy, ktoré ceny navrhujú. Alebo či je to ešte zdravá cena, za ktorú sa to dá postaviť, a či to už nie je na úkor kvality," myslí si Palčák.
Náklady na údržbu prevýšia výhodnosť
Riaditeľ žilinskej inštitúcie povedal, že je čas na odbornú diskusiu, či pri veľkých investičných zákazkách je pre štát dobré kritérium najnižšej ceny. Podľa neho by sa malo debatovať o tom, aby malo prednosť kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ceny. "Teoreticky sa môže stať, že sa niečo postaví veľmi lacno, ale náklady na údržbu najbližších desať až dvadsať rokov prevýšia výhodnosť pre štát získanú v tendri," dodal Palčák. Ministerstvo a stavbári majú podľa neho ochotu seriózne diskutovať o nových kritériách pri veľkých investičných celkoch.