Zraniteľní majú obmedzený prístup k bývaniu, nájomných bytov je málo

Bratislava 8. októbra (TASR) - Zraniteľné skupiny obyvateľstva - sociálne slabší i zdravotne znevýhodnení - majú veľmi sťažený prístup k štandardnému, cenovo dostupnému bývaniu. "Kľúčovým problémom v celej situácii je nedostatok nájomných bytov. Mestá a obce nepovažujú za svoju povinnosť disponovať dostatkom cenovo dostupných bytov, ktoré by ponúkali svojim najzraniteľnejším," povedala pre TASR Nina Beňová z občianskeho združenia (OZ) Proti prúdu, ktoré na viacerých úrovniach vykonáva aktivity na ukončovanie bezdomovectva na Slovensku.


Tvrdenie, že najlepšou cestou z bezdomovectva je práca a ak niekto chce, zo svojej situácie sa dostane, považuje Beňová za spoločensky prijatý mýtus. "Reálne je bývanie také drahé, že ani pri najlepšej snahe človeka bez domova jeho príjem nepostačuje na zabezpečenie štandardného bývania. Nehovoriac o tom, že jeho zdravotný stav, životné podmienky alebo dlhová situácia mu väčšinou znemožňujú zamestnať sa," zhodnotila. "Aj tí najaktívnejší ľudia bez domova, napríklad predajcovia časopisu Nota bene, napriek svojej snahe, dočiahnu maximálne na zdieľané izby na ubytovaniach," dodala.

Komerčné, robotnícke či sociálne ubytovne so zdieľanými izbami, kuchynkami, toaletami a sprchami podľa nej nemožno nazvať vhodným bývaním, napriek tomu sú často jedinou alternatívou pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré zatiaľ neprepadli do zariadení sociálnych služieb. "Na celej situácii je absurdné to, že sumy, ktoré platia v týchto ubytovniach, by bohato pokryli nájomné v mestských bytoch a ešte by im v mnohých prípadoch aj zvýšilo," tvrdí Beňová. Napríklad zdieľaná izba na ubytovni v Bratislave so spoločnými sociálnymi zariadeniami a kuchynkou na chodbe podľa nej stojí približne 150 až 250 eur, niekedy aj 300 eur mesačne, zatiaľ čo nájomné v jednoizbovom mestskom nájomnom byte sa v hlavnom meste pohybuje okolo 100 eur mesačne. "Navyše, v Bratislave sú už aj ubytovne maximálne naplnené. Keď pred niekoľkými mesiacmi vyhorela ubytovňa v mestskej časti Ružinov, bolo takmer nemožné umiestniť niekoľko desiatok ľudí, ktorí tam bývali, na iné miesta," doplnila zástupkyňa OZ Proti prúdu.

Problémom je podľa nej tiež nedostatočne fungujúci proces deinštitucionalizácie, čo spôsobuje zbytočné zotrvávanie ľudí v inštitúciách sociálnych služieb, ktorí by s primeranou podporou boli schopní viesť samostatný život v samostatnom bývaní. „Riešenie zraniteľných skupín v bytovej núdzi sa presúva do sociálnych služieb namiesto toho, aby sa týmto skupinám 'zdostupnilo' bežné nájomné bývanie a sociálne služby by sa za človekom presunuli tam,“ tvrdí Beňová. „Napríklad pri cieľovej skupine ľudí bez domova sú dôsledky tejto situácie fatálne, pretože nemajú šancu sa vymaniť zo svojho bezdomovectva,“ dodala.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR