Zoznámte sa s obcou Chrenovec-Brusno, má výnimočný historický kostol

Chrenovec-Brusno 13. augusta (TASR) - Brusnianske gule, folklórny súbor Hájiček, jedna z prvých ľudových knižníc na Slovensku, pôsobenie dvoch slovenských osobností či dve a tri niekdajšie samostatné časti charakterizujú hornonitriansku obec Chrenovec-Brusno. História sídla v Prievidzskom okrese, ktorého dominantou je Kostol sv. Michala Archanjela, aj patróna obce, siaha do prvej polovice 13. storočia.

"Prvá písomná zmienka o obci Chrenovec-Brusno je z roku 1243. Vtedy tu boli dve samostatné obce, obec Chrenovec, obec Brusno. Mali vtedy iné názvy, skôr maďarské. V týchto obciach bolo hlavnou obživou poľnohospodárstvo, ovocinárstvo," načrtol starosta obce Tibor Čičmanec. Ľudia si podľa neho takýmto spôsobom zabezpečovali obživeň až do súčasných dejín, kedy došlo v 60. rokoch minulého storočia k spojeniu obcí Chrenovec, Brusno a Lipník. "Mali spoločný názov Chrenovec a miestna časť Lipník a Brusno. V 1991 sa Lipník odtrhol, zostal Chrenovec a miestna časť Brusno a v roku 1993 vznikol rovnoprávny názov Chrenovec-Brusno," doplnil.

Obec, ako zdôraznil starosta, je výnimočná tým, že sa v nej nachádza historický Kostol sv. Michala Archanjela, ktorý postavili v roku 1339. Ten sa týči nad celým sídlom v miestnej časti Chrenovec. "Ďalšou pamiatkou je takzvaný mariánsky stĺp. Ten dal postaviť generál Anton von Paluschka, rodák z našej obce. Mal takú výsadu, že za zásluhy vo vojne proti Turkom mu kráľ daroval Zlaté Moravce a mohol vedľa neho sedieť pri stole. Tento stĺp sa nám podarilo pred troma rokmi zrekonštruovať," ozrejmil Čičmanec.

Asi 150 rokov dozadu založili v obci ľudovú knižnicu, jednu z prvých na Slovensku. "Knižnica mala charakter aj prvej banky, požičiavali sa tu peniaze. Ale požičiavali sa iba takým ľuďom, ktorí boli šporovliví, nepili alkohol. Knižnica vychádzala teda v ústrety občanom, ktorí žili bez hriechu, v súdržnom manželskom zväzku. Mali tak benefit v tom, že si mohli ísť požičať zlatky do knižnice, banky," načrtol starosta.

Hornonitrianske sídlo sa pýši aj náučným chodníkom, ktorý verejnosti približuje geologickú zaujímavosť - "Brusnianske gule". Ide o guľovité pieskové útvary, ktoré sa kedysi nachádzali na morskom dne a boli vytvorené chemickou reakciou, podobnou ako výroba perly v perlorodke. Majú priemer od troch centimetrov do dvoch metrov. Guliam najskôr obyvatelia neprikladali veľký význam, avšak to, že sa nachádzali na morskom dne, zistili múzejníci na základe nálezu zubu žraloka a lastúrnikov. O náučný chodník pri bývalej pieskovni, na ktorom sa nachádzajú aj oddychové zóny, sa starajú školáci z miestneho streleckého krúžku.

V Chrenovci-Brusne pôsobili aj dve významné slovenské osobnosti. V miestnom kostole aj v škole to bol Gašpar Drozd, po ktorom je pomenovaná aj tunajšia základná škola. "Do povedomia občanov prichádza táto osobnosť hlavne na Vianoce, a to v tej súvislosti, že sa na povale našli nejaké skladby, noty a knižky, na základe čoho bola zložená pieseň "Daj boh šťastia tejto zemi". Ako prvú ju naspieval náš folklórny súbor Hájiček, neskôr Habera či Dvorský," vysvetlil chrenovský starosta. Druhou osobnosťou, ktorá pôsobila v kostole v Chrenovci-Brusne, bol podľa neho Jozef Murgaš. Vynálezca dokázal ako prvý na svete uskutočniť bezdrôtový prenos ľudského hovoreného slova. "Stadiaľto odišiel do Ameriky, pretože sa vyššej cirkvi nepáčilo, že farár robí niečo s technikou. Traduje sa však, že keď odtiaľto odchádzal, zavolal si dvoch chlapov, v noci naložili bedne na vozík a odviezli ich do miestnej časti Kľače, kde ich zakopali. Preto sa hovorí, že niekde tam je zakopaný Murgašov poklad. Ešte sme ho však nenašli," priblížil.

Hornonitrianska obec je súčasťou handlovskej doliny, rozkladá sa na území 1232 hektárov a v súčasnosti má asi 1374 obyvateľov. Má kompletnú občiansku vybavenosť, deti sa vzdelávajú na Základnej škole Gašpara Drozda s materskou školou, pôsobí tu folklórny súbor Hájiček, ktorého starší členovia vychovávajú malých tanečníkov a spevákov. Obec má vlastnú knižnicu či multifunkčné ihrisko. Jej družobným mestom sú české Loštice.

Z veže miestneho kostola spadlo dieťa, nič sa mu nestalo

Do polovice 14. storočia siaha história Kostola sv. Michala Archanjela v Chrenovci-Brusne v okrese Prievidza. Dominantu obce postavili na vŕšku v miestnej časti Chrenovec, pričom miesto na jej výstavbu určila podľa miestnych obyvateľov 'vyššia moc'. Z veže kostola tiež spadlo na konci 14. storočia dieťa, nič sa mu však nestalo.

"Ku kostolu sa viaže taká história, že ho chceli postaviť na rozmedzí obcí Veľká Čausa, Malá Čausa, Lipník na mieste zvanom kostolica. Jeden deň tam naviezli robotníci materiál, ale v noci ten materiál zmizol a objavil sa na mieste, kde je teraz kostol. To sa opakovalo aj nasledujúcu noc. Občania teda povedali, že je to nejaká vyššia moc a postavili kostol na jeho dnešnom mieste," priblížil starosta Chrenovca-Brusna Tibor Čičmanec.

K výstavbe kostola sa podľa výpisu z chrenovskej kroniky viaže aj ďalšia zaujímavá udalosť. V roku 1381 z jeho veže, ktorá vtedy dosahovala výšku asi šiestich orgií, čo je v prepočte asi 13,70 metra, spadlo šesťtýždňové dieťa. To sa vyšmyklo z lona matke, ktorá pracovala na lešení pri murároch a mala ho prikojiť. "Dieťa padlo cez murárske lešenie nahé na ostrý kameň. Zhrozená matka veľmi vykríkla a omdlela. Avšak, keď tam vybehol farár a prebral ju, zviedli ju z lešenia dolu, našli dieťa ako nahé ležalo medzi kameňmi živé, čulé a bez najmenšieho znaku poranenia," píše sa v kronike. Udalosť doteraz pripomína i socha dieťaťa, ktorú dal vyhotoviť miestny farár z kameňa a osadili ju na vežu kostola v tej istej výške, z akej dieťa vtedy spadlo.

Chrenovský kostolík bol farským kostolom veľkej farnosti, do ktorej patrilo všetkých sedem dedín handlovskej doliny. Bol postavený niekedy v 14. storočí, no nezachoval sa v pôvodnom architektonickom riešení. Po požiari, ku ktorému došlo v roku 1947, už nebol totiž obnovený v pôvodnom výraze. K požiaru sa podľa historika Jozefa Lenharta viažu dve verzie, jedna oficiálna, druhá neoficiálna. "Podľa tej oficiálnej požiar vznikol z nedbanlivosti a spôsobil ho zvonár v dedine nazývaný Jožo Malý. Bol mentálne zaostalý, bez rodičov a prežíval vďaka vypomáhaniu na fare. K požiaru došlo počas žatvy, na poludnie. Zvonár pri zvonení odhodil vo veži zapratanej haraburdím ohorok cigarety, preschnuté drevo a papier sa vznietili a keďže kostolná veža bola krytá šindľom, požiar sa veľmi rýchlo šíril. Oheň podporovalo aj veľké sucho, ktoré v tom roku sužovalo dolinu. Požiaru by sa bolo dalo zabrániť, keby ho bol podpaľač ohlásil a zmobilizoval na jeho hasenie dedinčanov. On si ale ľahol do farskej záhrady a sledoval šírenie ohňa po kostole," priblížil. Neoficiálnou verziou podľa neho je, že kostol chcel farár už začiatkom 20. storočia zbúrať a prestavať. "Ibaže mu to úrady pre jeho mimoriadne historické hodnoty nedovolili. Takmer pol storočia apeloval a mobilizoval ľudí na jeho prestavbu. Požiar prišiel mimoriadne vhod a umožnil tak zrealizovať dlhoročný 'sen' pána farára a veriacich...," doplnil.

Nový kostol bol podľa Lenharta postavený neuveriteľne rýchlo, keďže jeho výstavba trvala iba dva roky. "Zaujímavosťou je, že výstavba nového chrenovského kostola sa udiala v kritických rokoch, v čase politickej radikalizácie, nástupu komunizmu a perzekvovania veriacich. Súčasťou nového kostola bol maľovaný oltár. Tvorila ho monumentálna nástenná maľba predstavujúca psychostázu sv. Michala Archanjela a svojimi rozmermi bola najväčšou nástennou maľbou vytvorenou v 50. rokoch 20. storočia na Slovensku. K jej odstráneniu došlo okolo roku 1995, pri modernizácii chrámu," priblížil.

Z pôvodného gotického kostola sa zachovalo ako súčasť novostavby polygonálne presbytérium - svätyňa, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou s kamenným pastofóriom a západná kostolná veža. "Jej riešenie nemá na Slovensku obdobu. Je šesťhranná a jej prízemie je odľahčené troma hrotitými gotickými portálmi. Stojí na pilieroch otvorenej predsiene, akoby bola vo vzduchu. V dobe svojho vzniku to bolo mimoriadne odvážne a progresívne riešenie," ozrejmil historik. Doplnil, že v kostole sa zachoval i vstupný sedlový portál s netradičnou výzdobou v podobe kamenného panela s plastickou reliéfnou kružbou, tiež monumentálny mnohofigurálny reliéf s výjavom Smrti Panny Márie z roku 1517. "Pôvodne patril k sochárskej výzdobe hlavného oltára. Jeho autor nie je známy, a tak sa jeho tvorca v odbornej literatúre uvádza pod menom Majster Smrti Panny Márie z Chrenovca. Dnes je dielo v zbierkach Slovenskej národnej galérie a je vystavené v expozícii gotického umenia," vysvetlil.

Novostavba chrenovského kostola je riešená v duchu tzv. baťovskej, funkcionalistickej architektúry a ako zdôraznil Lenhart, patrí k najlepším chrámovým realizáciám svojho druhu na Slovensku. "V architektúre došlo k optimálnemu skĺbeniu aktuálnych moderných, funkcionalistických foriem s gotizujúcimi prvkami, ako je použitie tvaru lomeného oblúka a trojlodia," skonštatoval.

Hájiček prezentuje hornonitriansky folklór vyše 30 rokov

Folklór z hornej Nitry už niekoľko desaťročí prezentuje verejnosti dedinská folklórna skupina Hájiček z Chrenovca-Brusna (okres Prievidza). Popri staršej generácii sa o zachovávanie tradícií snaží aj tá najmladšia, a to v detskom folklórnom súbore Malý Hájiček. História zoskupenia staršej generácie sa začala písať v roku 1979.

Repertoár súboru tvorili historické vojenské piesne, na ktorých stavali svoje prvé programy. Sú to však i vianočné koledy a pastorely zo zbierky miestneho učiteľa Gašpara Drozda zo začiatku 19. storočia, na základe ktorých vznikla aj pieseň "Daj boh šťastia tejto zemi". Tú ako prvý naspieval práve Hájiček.

"Dedinská folklórna skupina Hájiček vznikla oficiálne v roku 1979, ale našou vlastnou kultúrou sme sa začali zaoberať v roku 1983. Bol to rok, kedy sa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve pripravoval program horná Nitra a Turiec, čiže bola to taká prvá príležitosť, aby sme vystúpili na veľkom javisku pred početným obecenstvom. Ale, čo bolo vtedy najdôležitejšie, aby sme prezentovali tradičnú ľudovú kultúru z našej obce alebo z nášho okolia," povedal vedúci skupiny a autor programov Emil Trgiňa mladší.

Ako spomenul, na hornej Nitre v tom čase neexistovala skupina, ktorá by prezentovala hornonitriansku kultúru, Hájiček sa však dostal do kontaktu s odborníkmi v oblasti ľudovej kultúry, ktorí jeho členov presvedčili, že aj na hornej Nitre niečo môže byť. "Vtedy sme sa tak tvrdo pustili do ľudového výskumu v našej obci a okolitých obciach handlovskej doliny a na naše prekvapenie sme objavili mnohé zabudnuté piesne, mnohé tance, zvyky, ktoré sa vlastne nespievali v iných regiónoch na Slovensku. Dá sa preto povedať, že to boli piesne, ktoré prezentovali tento región," priblížil.

Originálnym na Slovensku sa Hájiček stal pre využívanie signálnych nástrojov - pastierskych trúb alebo trembít, ktoré si vďaka zručnosti svojich členov vyrába a zadovažuje sám. K hre na týchto nástrojoch doviedol skupinu fujarista a píšťalkár Jozef Peško, ktorý s ňou nahral CD v roku 1993. "Pri vystúpení v Bratislave sme si požičali jednu trembitu z Lúčnice a o dva roky sa našiel medzi nami jeden všemajster Miško Ondrejovič Dubniceje, ktorý ich začal vyrábať. K nemu sa pridal ešte ďalší ľudový umelec, ktorý s nami účinkuje, a to Janko Procner. Takže máme dvoch výrobcov trembít alebo pastierskych rohov," doplnil vedúci skupiny.

Základ zoskupenia tvorí podľa Trgiňu partia ľudí, ktorá stála pri jeho zrode, vekový priemer je tak podľa neho vysoký. "Ale už v roku 1985 sme pre potreby dedinskej folklórnej skupiny vytvorili aj detský folklórny súbor Malý Hájiček. Ten vlastne nadväzoval na programy, ktoré folklórna skupina robila a mali sme množstvo spoločných vystúpení," ozrejmil. Je to teda podľa jeho slov už vyše 30 rokov, čo Malý Hájiček existuje, no sú tam veľké zmeny. "Tie generácie sa menia, momentálne je obdobie, že aj na vystúpení na Hornonitrianskych folklórnych slávnostiach mal najstarší člen Malého Hájička šesť rokov. Nacvičoval som teda s deťmi, ktoré chodia do materskej školy, po nastúpení na základnú školu nás však opustia, keďže ich zaujíma už iný program," vysvetlil.

Hájiček ročne absolvuje okolo 150 vystúpení, v nich predstavuje svoj originálny repertoár, ktorý pred viac ako 30 rokmi začal tvoriť na základe výskumov vo vlastnej obci. Celkovo za svoju históriu absolvoval už viac ako 1000 predstavení na Slovensku i v zahraničí. Okrem vystúpení je skupina známa aj organizovaním rôznych folklórnych podujatí na hornej Nitre. Najznámejším je medzinárodný ekumenický festival vianočných piesní a tradícií v autorskom aj v ľudovom stvárnení "Dni kolied kresťanov Slovenska", ktorý začal písať svoju históriu v roku 1991.

Trembity Michala Ondrejoviča poznajú aj na Morave

Trembity či píšťaly, ktoré vznikli pod rukami ľudového majstra Michala Ondrejoviča Dubniceje, využívajú pri svojich vystúpeniach členovia Dedinského folklórneho súboru Hájiček. Pôvodným povolaním tesár z hornonitrianskej obce Chrenovec-Brusno v okrese Prievidza sa však vo svojej tvorbe už niekoľko desaťročí venuje i ďalším výrobkom, ktoré súvisia s ovčiarstvom a salašníctvom.

"Začal som asi v roku 1974 alebo 1975 a chodieval som k pánovi Jozefovi Lenhartovi (majster ľudovej umeleckej výroby z Bojníc, pozn. TASR) zaúčať sa. Sám som si hneď nevedel poradiť, ako okolo toho robiť. Keď pracoval, pozeral som sa a podľa toho som začal aj ja," pripomenul svoje začiatky Ondrejovič, ktorý vždy doniesol Lenhartovi aj nejaký svoj výrobok ukázať. "Keď som prišiel so svojou prvou fujarou, pozerajú, hovoria, dobre píska, dobré je to, ale to sa ti len podarilo. To nie je, že by si na prvý raz niečo také urobil. Ale mali pravdu, keď som už ďalšie robil, už neboli také dobré," doplnil.

Umelec potom začal postupne s výrobou črpákov a črpáčkov, soľničiek, výrobkov, ktoré súvisia so salašníctvom. K výrobe trembít, ktoré vo svojich vystúpeniach využíva aj folklórna skupina Hájiček, sa dostal cez jej vedúceho Emila Trgiňu mladšieho. "Mali sme požičanú jednu z Bratislavy a vedúci nemal pokoja, hovoril mi, že by som aj ja mohol jednu takú urobiť. Tak som ju pomeral, popozeral, ako vyzerá a začal som potom aj trembity robiť," priblížil. Na jeho trembity okrem Hájička hrávajú aj folkloristi z Partizánskeho či Moravy.

"Musím doniesť krivý vyrastený snet, nechám ho uschnúť, opracujem ho z vonkajšej strany, rozpílim napoly, vydlabem na hrúbku štyri milimetre, naspäť zlepím glejom a obalím v konope. Originálne sa však obaľuje v čerešňovej kôre, s tým je však veľa roboty," opísal tvorbu trembít Ondrejovič.

Výrobe nástrojov či iných výrobkov z dreva sa ľudový majster venuje najmä v zimnom období. To, čo vyrobí a či vôbec niečo vyrobí, však podľa jeho slov závisí od nálady, akú má. "Keď na to nemáte náladu, musí to človek nechať tak, inak výrobok pokazí," dodal.

Svoju tvorbu prezentoval ľudový majster na viacerých výstavách na Slovensku i v zahraničí, je nositeľom aj niekoľkých ocenení. K ľudovej výrobe priviedol aj svojho syna, ktorý vo voľných chvíľach vyrába remene, pracky či misky.

Prioritou pre samosprávu je vybudovanie kanalizácie

Odkanalizovanie obce, rekonštrukciu obecného úradu, miestnych komunikácií, či dokončenie opráv na budove miestnej školy plánuje realizovať v nasledujúcom období samospráva obce Chrenovec-Brusno v okrese Prievidza. V predchádzajúcich rokoch sa jej podarilo zrevitalizovať priestranstvá po povodni z augusta 2010, zrekonštruovať barokový stĺp s plastikou Immaculaty či vybudovať obecné nájomné domy.

Za najväčšie trápenie obce označil jej starosta Tibor Čičmanec práve chýbajúcu kanalizáciu, keďže býva sucho a obsah čistiarní a žúmp obyvateľov sa prepadáva do miestnych potokov. Aktuálne, ako informoval, prebieha výberové konanie na dodávateľa prác. "Kanalizácia v našej obci, respektíve celej aglomerácii handlovskej doliny, sa bude robiť v rokoch 2017 až 2020, kedy musí byť ukončená, keďže končí programové obdobie. My sme zatiaľ v zásobníku projektov a čakáme, kedy sa uvoľnia financie. Potom sa spustí ten kolobeh a bude celá handlovská dolina rozbitá, ale verím, že to občania strpia," špecifikoval.

Obec tiež podala projekt na zateplenie obecného úradu, keďže budova nie je zaizolovaná, má plechovú strechu, čo znamená, že v zime je tam zima a v lete teplo. "Taktiež máme podaný projekt na vybudovanie obecnej kompostárne, aby sme mohli v zmysle zákona likvidovať zelený odpad. Čakáme tiež na vhodnú výzvu, aby sme mohli zrekonštruovať miestne komunikácie, tie najhoršie chceme opraviť aj z vlastných prostriedkov," doplnil Čičmanec.

Jedným z plánov samosprávy do nasledujúceho obdobia je i zriadenie pamätnej izby obce, v ktorej by boli dobové výrobky ako mažiare či kolovrátok. Zároveň by mala pripomínať aj pôsobenie Gašpara Drozda a Jozefa Murgaša v Chrenovci-Brusne. Pravdepodobne sa bude nachádzať v miestnom kultúrnom stredisku.

Zámerom obce je i zriadenie ďalšej železničnej zastávky. Tá prvá sa síce nachádza v katastri obce, ale v podstate je postavená na území Lipníka. Chrenovčania a Brusňania tak majú na zastávku ďaleko. "V minulosti sme požiadali o výstavbu vlakovej zastávky pri základnej škole, čo neprešlo. Tento rok som však dostal súhlas od ministra, že ju môžeme stavať, ale musíme si na ňu nájsť finančné prostriedky. Takže budeme sa snažiť niečo ušetriť a zastávku pri škole postaviť," avizoval starosta.

Z prostriedkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR samospráva postupne rieši aj havarijný stav budovy Základnej školy Gašpara Drozda s materskou školou. Investícia, ako vyčíslil starosta, predstavuje takmer 500.000 eur. "Menia sa okná, spravili sme zateplenie strešného plášťa, obvodových múrov. Čaká nás ešte riešenie havarijného stavu kúrenia, keďže škola má už 43 rokov a túto investíciu potrebuje," spresnil.

Jednou z najväčších investičných akcií v Chrenovci-Brusne v jeho histórii bola podľa Čičmanca revitalizácia obce po veľkej povodni z augusta 2010, ktorá zasiahla veľkú časť hornej Nitry a len v obci spôsobila škody vo výške približne 2,2 milióna eur. Investíciu za 1,5 milióna eur z fondov Európskej únie dokončili minulý rok a slávnostne ju obyvateľom odovzdali v júli tohto roka počas vatry zvrchovanosti. "Vytvorilo sa tu krásne prostredie pre širokú verejnosť. Pred školou sme vybudovali nádherný obecný park s veľkým detským ihriskom, oddychové zóny, zrekonštruovali sa dva úseky ciest, lávka ponad Handlovku, podchod pod hlavnou cestou, schody ponad železnicu, vytvorilo sa odpadové hospodárstvo pri bytovkách," vymenoval časť úprav.

Ako doplnil starosta, obec sa snaží vytvárať podmienky aj pre svojich mladších obyvateľov, za školou preto v rámci projektu vytvorila asfaltovú plochu, kde sa teraz nachádza skejtbordové ihrisko, tiež osvetlila multifunkčné ihrisko. "Obyvatelia či návštevníci si tak môžu pozrieť, že naša obec nestagnuje, ale ide dopredu," skonštatoval. V súvislosti s povodňovou hrozbou sa snažia pomocou vlastných zdrojov čistiť jarčeky nad obcou, prekopávajú poľné cesty, čistia zádržné nádrže, z Nórskych fondov budú vodohospodári v lesoch nad miestnou časťou Brusno budovať vodozádržnú nádrž.

Obec tiež z vlastných zdrojov vybudovala futbalistom šatne za 85.000 eur, zo štátneho rozpočtu zase obecné nájomné domy, zrekonštruovala elektrickú sieť, sociálne zariadenia v materskej škole, jej budovu aj zrevitalizovala, osadila ostrovčeky na hlavnej ceste pri obecnom úrade. S rekonštrukčnými prácami pomáhajú v obci aj miestni nezamestnaní. Tí sa podieľali na rekonštrukcii sociálnych zariadení v materskej škole, plynofikácii a vybudovaní vzduchotechniky v školskej kuchyni, pracovali na vybavení miestneho kultúrneho strediska v budove bývalej škôlky a vybudovaní nových priestorov pre fitnescentrum a knižnicu s čitárňou, okrem toho kladú dlažby, robia nátery, výkopové práce, údržbu korýt potokov a údržbu poriadku, vymenoval pred časom riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza Radko Gavliak.










Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR