Zoológovia objavili tri nové druhy jaskynných živočíchov

BRATISLAVA 1. augusta  - Pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa podaril unikátny nález.


V spolupráci so Správou slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši objavili v jaskyniach na Slovensku pre vedu tri nové druhy jaskynných živočíchov.

„Jedná sa o drobných zástupcov bezkrídleho hmyzu zo skupiny chvostoskokov, ktorých vedecké názvy sú Megalothorax hipmani, Megalothorax carpaticus a Megalothorax tatricus. Ich zber v jaskyniach si vyžaduje veľa pozornosti kvôli miniatúrnej veľkosti tela - merajú približne iba pol milimetra - a následne sa podrobne študujú v laboratóriu pomocou mikroskopu,“ vysvetlil vedúci katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Ľubomír Kováč.

Tvar tela týchto nových druhov bezstavovcov podľa neho jednoznačne naznačuje, že ide o adaptované jaskynné formy, ktorých evolúcia v podzemí trvala niekoľko desiatok miliónov rokov. Majú zreteľne predĺžené končatiny a povrch ich tela je pokrytý množstvom zmyslových chĺpkov, ktoré nahrádzajú zrak. Kráčavé nohy sú navyše vybavené predĺženými pazúrikmi, ktoré im umožňujú ľahší povrch po klzkom povrchu a po hladine vody.

Tieto živočíchy podľa Kováča poskytujú jeden z ďalších dôkazov, že aj v našich jaskyniach, podobne ako v južnej Európe, prebiehal vývoj špecializovanej jaskynnej fauny. Sú prispôsobené výhradne na tento typ prostredia, mimo jaskýň neprežívajú.

"Novoobjavené druhy chvostoskokov živia jaskynnými mikroorganizmami, prevažne mikroskopickými hubami a ako konzumenty sú súčasťou potravnej siete, ktorá zabezpečuje rozklad prítomných humusových látok, naplaveného lístia a dreva, či guána netopierov na jednoduchšie formy v kolobehu látok," dodal zoológ.



Ako Kováč vysvetlil, jaskyne predstavujú veľmi špecifický typ prostredia s vyrovnanou teplotou a vysokou vlhkosťou vzduchu a relatívne obmedzenými potravnými zdrojmi, čomu sa musia živočíchy náležite prispôsobiť. Teplota vzduchu sa v našich jaskyniach pohybuje najčastejšie v rozmedzí päť až 10 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu býva často až stopercentná.

„V jaskyniach pútajú pozornosť predovšetkým väčšie formy živočíchov a to netopiere, salamandry, chrobáky, motýle, či pavúky. Obýva ich však oveľa pestrejšie spektrum rôznych foriem organizmov, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Jedná sa najmä o rôzne formy baktérií, húb a rias. Z bezstavovcov vytvárajú v jaskyniach veľmi pestré spoločenstvá článkonožce, z nich najmä pavúkovce, kôrovce a hmyz. Množstvo týchto organizmov žije aj na povrchu v pôde, či povrchovej vode, niektoré z nich sa v jaskyniach vyskytujú iba príležitostne. Iba obmedzený počet druhov je však prispôsobených trvalo a výhradne na život v podzemí,“ vysvetľuje Ľubomír Kováč.

Súčasný biospeleologický výskum na Slovensku prináša postupne viacero objavov nových jaskynných druhov aj v iných skupinách bezstavovcov, uzavrel.