|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. októbra 2009
Zomrel významný raketový vedec Čchien Süe-sen
Významný čínsky raketový vedec Čchien Süe-sen, známy aj ako otec čínskych vesmírnych technológií, zomrel dnes v Pekingu. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Sin-chua. Mal 98 ...
Zdieľať
BRATISLAVA 31. októbra (WEBNOVINY) - Významný čínsky raketový vedec Čchien Süe-sen, známy aj ako otec čínskych vesmírnych technológií, zomrel dnes v Pekingu. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Sin-chua. Mal 98 rokov.
Čchien, ktorý sa narodil 11. decembra 1911 v Chang-čou, študoval v USA na prestížnom Massachusettskom technologickom inštitúte a neskôr na Kalifornskom technologickom inštitúte, kde stál pri zrode Laboratória prúdového pohonu. Americká historička a novinárka Iris Chang o ňom napísala knihu Thread of the Silkworm (1995). Čchien podľa nej v päťdesiatych rokoch požiadal o americké občianstvo, no stal sa terčom protikomunistického vyšetrovania a deportovali ho. Do Číny sa vrátil v roku 1955.
Keď v Číne vznikal strategický raketový program, pracoval pre ministerstvo obrany. Podieľal sa aj na výskume, ktorý viedol k výbuchu prvej čínskej atómovej bomby v októbri 1964. Neskôr pomohol rozbehnúť čínsky vesmírny program, vďaka ktorému sa v roku 2003 podarilo vyslať do vesmíru prvú čínsku raketu s ľudskou posádkou.
SITA/AP
Čchien, ktorý sa narodil 11. decembra 1911 v Chang-čou, študoval v USA na prestížnom Massachusettskom technologickom inštitúte a neskôr na Kalifornskom technologickom inštitúte, kde stál pri zrode Laboratória prúdového pohonu. Americká historička a novinárka Iris Chang o ňom napísala knihu Thread of the Silkworm (1995). Čchien podľa nej v päťdesiatych rokoch požiadal o americké občianstvo, no stal sa terčom protikomunistického vyšetrovania a deportovali ho. Do Číny sa vrátil v roku 1955.
Keď v Číne vznikal strategický raketový program, pracoval pre ministerstvo obrany. Podieľal sa aj na výskume, ktorý viedol k výbuchu prvej čínskej atómovej bomby v októbri 1964. Neskôr pomohol rozbehnúť čínsky vesmírny program, vďaka ktorému sa v roku 2003 podarilo vyslať do vesmíru prvú čínsku raketu s ľudskou posádkou.
SITA/AP