Zomrel slovenský basketbalista storočia Stanislav Kropilák

Vo veku 67 rokov zomrel Stanislav Kropilák - slovenský basketbalista 20. storočia. Informovala o tom fejsbúková stránka jeho bývalého klubu Inter Bratislava a portál basket.sk. Kropilák získal štyri federálne tituly s Interom a jeden s Pardubicami. S reprezentáciou ČSSR vybojoval na ME 1985 striebornú medailu.

Kropiláka vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa päťkrát (1979, 1980, 1982, 1983, 1985), najlepším Slovákom pod košmi bol celkovo desaťkrát v období 1975–1984. Žlto-čierny dres Interu obliekal od roku 1975 do 1985, s výnimkou jednej sezóny, keď bol na vojne v Pardubiciach (sezóna 1983/84). Fanúšikovia na Pasienkoch mohli spolu s ním oslavovať titul v rokoch 1979, 1980, 1983 a 1985. V závere svojej kariéry ešte pôsobil aj v Belgicku a Luxembursku.

Striebro z európskeho šampionátu 1985 v Stuttgarte bolo najväčším úspechom československého basketbalu od začiatku 70. rokov a Kropilák bol vtedy kapitánom tímu. Okrem toho získal 208 cm vysoký pivot na ME aj ďalšie dve bronzové medaily a to v rokoch 1977 a 1981.

Dvakrát sa predstavil aj na olympiáde a to v Montreale 1976 pri 6. mieste a o štyri roky neskôr v Moskve, kde skončilo Československo deviate a Kropilák mal vtedy priemer 26 bodov a 9 doskokov na zápas. Na MS sa predstavil taktiež dvakrát, v rokoch 1982 a 1978.

Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho štyrikrát zaradila do výberu Európy a minulý rok ho uviedla do svojej Siene slávy. V roku 2018 mu na slávnostnom večere ankety Športovec roka udelili cenu Slovenská športová legenda.

Kropilák sa stal prvým hráčom zo Slovenska, ktorého FIBA zaradila do Siene Slávy. Miesto v nej má aj trénerka Natália Hejková. "Takmer celý svoj život som strávil a bol spojený s najkrajším tímovým športom na svete. Je to basketbal. Som poctený, že sa stávam súčasťou Siene slávy FIBA popri vynikajúcich osobnostiach a s tými, s ktorými som sa stretol na medzinárodných podujatiach a zažil s nimi krásne veci. Chcem sa ešte poďakovať všetkým klubom, v ktorých som počas mojej kariéry hral. Poďakovanie patrí aj reprezentácii Československa, s ktorou som hral na všetkých veľkých podujatiach. FIBA patrí vďaka za viacnásobné nominovanie do výberu Európy, mohol som si zahrať s najlepšími hráčmi na kontinente. Najväčšie poďakovanie patrí môjmu prvému profesionálnemu klubu - Interu Bratislava. Strávil som tam a prežil krásnych 11 rokov ako hráč, 25 rokov ako manažér a neskôr ako prezident klubu," pripomína slová Kropiláka počas ďakovnej reči pri uvedení do Siene slávy.