Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

25. augusta 2012

Zomrel prvý muž na Mesiaci, Neil Armstrong



Vo veku 82 rokov zomrel v sobotu prvý muž na Mesiaci, Neil Armstrong. Informujú o tom americké médiá. Armstrong pritom tento mesiac, len dva dni pred svojimi narodeninami, ktoré oslávil 5. ...



Zdieľať
armstrong BRATISLAVA 25. augusta (WEBNOVINY) - Vo veku 82 rokov zomrel v sobotu prvý muž na Mesiaci, Neil Armstrong.


Informujú o tom americké médiá. Armstrong pritom tento mesiac, len dva dni pred svojimi narodeninami, ktoré oslávil 5. augusta, podstúpil srdcový bypass na uvoľnenie koronárnych artérií.

"S ľútosťou vám oznamujeme, že Neil Armstrong podľahol komplikáciám kardiovaskulárneho ochorenia," uviedla vo vyhlásení rodina.

Ako dodali, Neil bol milujúcim manželom, otcom, starým otcom, bratom a priateľom. Bývalý astronaut žil v oblasti Cincinnati s manželkou Carol.

Neil Armstrong sa po malom kroku z rebríka stal 20. júla 1969 prvým človekom, ktorý pred očami stoviek miliónov televíznych divákov a diváčok na celom svete vykročil na povrch Mesiaca.

Týmto krokom, ktorý vytvoril prvú ľudskú stopu na mimozemskom vesmírnom telese, si zabezpečil postavenie hrdinu.

"Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," boli jeho prvé slová po tom, ako vykročil na mesačný povrch.

Veta sa navždy zapísala do histórie a na Zemi snáď nie je človek, ktorý by ju nepoznal. Zrnitý čierno-biely prenos vtedy podľa odhadov sledovalo asi 500 miliónov ľudí na celom svete.

Práve on, ako veliteľ misie Apollo 11 oznámil pozemskej kontrole, že úspešne pristáli: "Houston, tu je základňa Tranquility. Orol pristál."

Video: Prví ľudia na mesiaci


Spolu s Buzzom Aldrinom strávil skúmaním mesačného povrchu asi dve a pol hodiny.

Napriek neforemným vesmírnym skafandrom sa Armstrong a Aldrin pomaly pohybovali po Mesiaci a vyskúšali si jeho gravitáciu, ktorá je asi šesťkrát menšia ako na Zemi.

Fotografovali, zbierali vzorky kameňov a pôdy a rozmiestnili vedecké prístroje.

Okrem toho na povrch Mesiaca umiestnili americkú vlajku a doštičku s nápisom: "Na tomto mieste ľudia z planéty Zem po prvý raz vstúpili na Mesiac. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva."

Astronauti sa vrátili na Zem 24. júla. Slávna misia Apolla 11 bola Armstrongovou druhou a poslednou cestou do vesmíru. V septembri 1966 bol spolu s Davidom Scottom členom misie Gemini 8.

Narodil sa 5. augusta 1930 ako Neil Alden Armstrong v meste Wapakoneta, v americkom štáte Ohio. Už od malička ho fascinovali lietadlá a ako tínedžer pracoval na neďalekom letisku. Ako 15-ročný absolvoval kurzy lietania a na 16. narodeniny získal licenciu pre pilotov. Ako pilot amerického letectva absolvoval počas Kórejskej vojny 78 leteckých misií.

Študoval letecké inžinierstvo na Purdue University v Indiane a neskôr získal magisterský titul z vesmírneho inžinierstva na University of Southern California. V roku 1955 sa stal testovacím pilotom na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii, kde vyskúšal viac ako 50 rôznych typov lietadiel. O sedem rokov neskôr ho americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vybral do tréningového programu pre astronautov v texaskom Houstone. Po odchode z NASA v roku 1971, Armstrong učil vesmírne inžinierstvo na University of Cincinnati.



Napriek celosvetovej sláve sa počas celého zvyšku svojho života vyhýbal svetlám reflektorov. V roku 2005 v rozhovore pre CBS uviedol, že si nezaslúžil pozornosť, ktorú mu celý svet venoval za to, že bol prvým mužom na Mesiaci.

"Nevybrali ma, aby som bol prvý. Vybrali ma len ako veliteľa toho letu a okolnosti ma napokon dostali do tejto úlohy," vysvetlil.

V roku 2010 verejne kritizoval amerického prezidenta Baracka Obamu za rozhodnutie zrušiť plány NASA na návrat na Mesiac. Tento krok označil za "zničujúci" pre americký vesmírny program.

Informácie pochádzajú z agentúry Reuters a archívu agentúry SITA.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Hydrometeorologický ústav varuje pred silným vetrom
<< predchádzajúci článok
Nemeckej kancelárke Merkelovej dôveruje 57 percent Nemcov