![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Utorok 4.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Kazimír
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
08. marca 2018
Zomrel posledný argentínsky exdiktátor Reynaldo Bignone
Bývalí diktátori Jorge Rafael Videla (druhý sprava) a Reynaldo Bignone čakajú na vypočutie verdiktu 5. júla 2012 v Buenos Airese, archívna snímka.
Zdieľať

Bignone bol prezidentom Argentíny od júla 1982 do decembra 1983. V roku 2010 ho odsúdili na 25 rokov za úlohu, ktorú zohral pri únosoch, mučení a vraždách oponentov režimu. Popri Omarovi Graffignaovi a Santiagovi Riverosovi bol jedným z posledných žijúcich členov diktatúry.
Podľa ľudskoprávnych skupín počas "špinavej vojny" zmizlo, teda bolo unesených alebo zavraždených, približne 30.000 osôb. Argentína nastúpila na cestu k demokracii v októbri 1983 voľbami, ktoré vypísal Bignone. O dva mesiace nato odovzdal moc slobodne zvolenému Raúlovi Alfonsínovi.
Vojenské diktatúry v Argentíne, Bolívii, Brazílii, Čile, Paraguaji a Uruguaji v 70. a 80. rokoch spolupracovali na koordinovanom prenasledovaní exilových oponentov. Prvý vodca argentínskej junty Jorge Rafael Videla, ktorý vládol v rokoch 1976-1981, zomrel v roku 2013 ako 87-ročný.
Svoje konanie argentínski vojenskí diktátori ospravedlňovali tým, že bolo nutné na potlačenie ľavicových partizánskych skupín. Krajina začala súdne procesy v súvislosti s týmto obdobím po roku 2000. Iba vlani dostalo 29 ľudí doživotné tresty za prevádzkovanie tajnej väznice a mučiarne.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR