|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. apríla 2013
Zomrel operný režisér Miroslav Fischer
Vo veku nedožitých 81 rokov dnes v Bratislave zomrel významný operný režisér Miroslav Fischer. Agentúru SITA o tom informovalo Slovenské národné divadlo (SND), ktoré správu o smrti ...
Zdieľať
BRATISLAVA 23. apríla (WEBNOVINY) - Vo veku nedožitých 81 rokov dnes v Bratislave zomrel významný operný režisér Miroslav Fischer.
Agentúru SITA o tom informovalo Slovenské národné divadlo (SND), ktoré správu o smrti známeho režiséra prijalo so zármutkom. SND bude v najbližších dňoch verejnosť informovať o poslednej rozlúčke so zosnulým tvorcom.
Miroslav Fischer (6. decembra 1932, Sereď - 23. apríla 2013, Bratislava) bol prvým slovenským absolventom opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Do SND nastúpil v roku 1954 a inscenáciou Luisy Miller sa s ním rozlúčil takmer po polstoročí.
Od 1. augusta 1968 do 31. októbra 1969 bol umeleckým šéfom opery, v rokoch 1996 až 1998 generálnym riaditeľom SND. V 90. rokoch 20. storočia viedol aj Komornú operu.
Fischer ako operný režisér debutoval Traviatou (1955). Už v prvých sezónach zaujal komédiou Fra Diavolo, v Bratislave tiež pripravil prvého povojnového Wagnera (Blúdiaci Holanďan, 1957), či Šebalinovo shakespearovské Skrotenie zlej ženy.
Presadil operu na obrazovky
Významná je jeho pedagogická činnosť na Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Podpísal sa pod inscenácie diel rôzneho historického, štýlového a žánrového zamerania. Známe sú straussovské inscenácie Salome (1976) a Elektry (1980).
Z opery 20. storočia bol zaujímavý úspešný návrat Šostakovičovej Kataríny Izmajlovovej na bratislavské javisko takmer po polstoročí (1984). V zahraničí uviedol napríklad Únos zo serailu (Ankara), Macbeth a Maškarný bál (Bilbao), Predanú nevestu (Brusel) a Macbeth (Vilnius).
Na Slovensku spolupracoval so všetkými opernými a spevohernými súbormi a patril medzi režisérov, ktorí presadili operu aj na obrazovky Československej televízie. Vytvoril 147 operných inscenácií.
Slovensko stratilo významnú osobnosť
Ako ďalej uviedlo SND, Fischer vyznával princípy klasickej opernej réžie. Scénickú akciu budoval v prísnej nadväznosti na hudobnú výpoveď. Vychádzal z poetiky javiskového realizmu, uplatňoval svoj divadelnícky temperament, budoval bohaté emócie, vytváral silnú atmosféru príbehov, nebál sa ani iluzívnosti.
Pred hereckou štylizáciou presadzoval plnokrvný javiskový prejav. Výrazne profiloval Operu SND, spoluvytváral základy a tradície profesionálnej slovenskej opernej réžie.
"V Miroslavovi Fischerovi strácame významnú osobnosť slovenskej kultúry a umenia, majstra dramatickej expresivity a plnokrvného dramatického divadelného umenia," dodalo k správe o úmrtiu operného režiséra Slovenské národné divadlo.
Agentúru SITA o tom informovalo Slovenské národné divadlo (SND), ktoré správu o smrti známeho režiséra prijalo so zármutkom. SND bude v najbližších dňoch verejnosť informovať o poslednej rozlúčke so zosnulým tvorcom.
Miroslav Fischer (6. decembra 1932, Sereď - 23. apríla 2013, Bratislava) bol prvým slovenským absolventom opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Do SND nastúpil v roku 1954 a inscenáciou Luisy Miller sa s ním rozlúčil takmer po polstoročí.
Od 1. augusta 1968 do 31. októbra 1969 bol umeleckým šéfom opery, v rokoch 1996 až 1998 generálnym riaditeľom SND. V 90. rokoch 20. storočia viedol aj Komornú operu.
Fischer ako operný režisér debutoval Traviatou (1955). Už v prvých sezónach zaujal komédiou Fra Diavolo, v Bratislave tiež pripravil prvého povojnového Wagnera (Blúdiaci Holanďan, 1957), či Šebalinovo shakespearovské Skrotenie zlej ženy.
Presadil operu na obrazovky
Významná je jeho pedagogická činnosť na Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Podpísal sa pod inscenácie diel rôzneho historického, štýlového a žánrového zamerania. Známe sú straussovské inscenácie Salome (1976) a Elektry (1980).
Z opery 20. storočia bol zaujímavý úspešný návrat Šostakovičovej Kataríny Izmajlovovej na bratislavské javisko takmer po polstoročí (1984). V zahraničí uviedol napríklad Únos zo serailu (Ankara), Macbeth a Maškarný bál (Bilbao), Predanú nevestu (Brusel) a Macbeth (Vilnius).
Na Slovensku spolupracoval so všetkými opernými a spevohernými súbormi a patril medzi režisérov, ktorí presadili operu aj na obrazovky Československej televízie. Vytvoril 147 operných inscenácií.
Slovensko stratilo významnú osobnosť
Ako ďalej uviedlo SND, Fischer vyznával princípy klasickej opernej réžie. Scénickú akciu budoval v prísnej nadväznosti na hudobnú výpoveď. Vychádzal z poetiky javiskového realizmu, uplatňoval svoj divadelnícky temperament, budoval bohaté emócie, vytváral silnú atmosféru príbehov, nebál sa ani iluzívnosti.
Pred hereckou štylizáciou presadzoval plnokrvný javiskový prejav. Výrazne profiloval Operu SND, spoluvytváral základy a tradície profesionálnej slovenskej opernej réžie.
"V Miroslavovi Fischerovi strácame významnú osobnosť slovenskej kultúry a umenia, majstra dramatickej expresivity a plnokrvného dramatického divadelného umenia," dodalo k správe o úmrtiu operného režiséra Slovenské národné divadlo.