|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. novembra 2009
Zomrel laureát Nobelovej ceny za fyziku Vitalij Ginzburg
V nedeľu vo veku 93 rokov skonal v Moskve na následky srdcového zlyhania významný ruský vedec a držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Vitalij Lazarevič Ginzburg. Preslávil sa najmä výskumom supravodičov ...
Zdieľať
BRATISLAVA 9. novembra (WEBNOVINY) - V nedeľu vo veku 93 rokov skonal v Moskve na následky srdcového zlyhania významný ruský vedec a držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Vitalij Lazarevič Ginzburg. Preslávil sa najmä výskumom supravodičov a vývojom atómovej bomby pre Sovietsky zväz, na ktorej spolupracoval s ďalším významným fyzikom Andrejom Sacharovom.
Ginzburg sa narodil 4. októbra 1916 v židovskej rodine v Moskve a aj napriek tomu, že sa celý život aktívne zapájal do verejného života židov, sám bol presvedčeným ateistom. V roku 1938 vyštudoval Moskovskú štátnu univerzitu a od roku 1942 začal pôsobiť na Fyzikálnom inštitúte P. N. Lebedeva. Za svoju kariéru napísal dvanásť kníh a približne 400 vedeckých článkov. V roku 1953 dostal Stalinovu cenu a v roku 1966 Leninovu cenu za prínos vo vývoji jadrového arzenálu Sovietskeho zväzu. V roku 2003 získal spolu s Alexejom Abrikosovom a Anthonym Leggettom Nobelovu cenu za prínos vo výskume supravodičov a supratekutých látkach.
SITA/Reuters
Ginzburg sa narodil 4. októbra 1916 v židovskej rodine v Moskve a aj napriek tomu, že sa celý život aktívne zapájal do verejného života židov, sám bol presvedčeným ateistom. V roku 1938 vyštudoval Moskovskú štátnu univerzitu a od roku 1942 začal pôsobiť na Fyzikálnom inštitúte P. N. Lebedeva. Za svoju kariéru napísal dvanásť kníh a približne 400 vedeckých článkov. V roku 1953 dostal Stalinovu cenu a v roku 1966 Leninovu cenu za prínos vo vývoji jadrového arzenálu Sovietskeho zväzu. V roku 2003 získal spolu s Alexejom Abrikosovom a Anthonym Leggettom Nobelovu cenu za prínos vo výskume supravodičov a supratekutých látkach.
SITA/Reuters