Zomrel izraelský exprezident Šimon Peres, nositeľ Nobelovej ceny mieru

Profil Šimona Peresa

Po šiestich desaťročiach v politike dosiahol Šimon Peres konečne svoje prvé volebné víťazstvo, keď ho izraelský parlament zvolil 13. júna 2007 za prezidenta na sedemročné obdobie. Inaugurácia sa uskutočnila 15. júla. Pri oznámení kandidatúry vtedy 83-ročný dovtedajší vicepremiér stúpencom povedal, že môže ísť o jeho "poslednú príležitosť slúžiť krajine".

Šimon Peres sa narodil 2. augusta 1923 v poľskom Wolozyni (dnes Bielorusko) ako Szymon Perski, no už v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Tel Avivu na Britmi kontrolovanom území Palestíny. Pred založením Izraela počas vojny v roku 1948 bol veliteľom námorných síl nového štátu.

Peres, popredný spolupracovník prvého izraelského premiéra Davida Bena-Guriona, sa stal sám politikom v roku 1959, keď ho zvolili do parlamentu. Vo vláde pôsobil na všetkých hlavných postoch - bol ministrom obrany, financií a zahraničných vecí. Trikrát zastával funkciu premiéra, aj keď ju nikdy priamo nezískal vo voľbách.

Ako minister obrany koncom 50. rokov Peres dosiahol tajnú dohodu s Francúzskom o spustení izraelského jadrového programu, ktorý židovský štát údajne využil na výrobu atómových zbraní, čo Izrael nikdy nepriznal ani nepoprel.

Peres sa dostal po prvý raz na čelo vlády v roku 1977 ako úradujúci premiér po rezignácii Jicchaka Rabina. Predsedom vlády bol znova v rokoch 1984-1986 a neskôr po zavraždení Rabina v roku 1995. O sedem mesiacov neskôr však prekvapivo prehral volebný súboj s lídrom strany Likud Benjaminom Netanjahuom.

Takmer celú politickú kariéru bol Peres členom Strany práce, ktorú viedol do víťazstva Rabina v straníckych voľbách predsedu v roku 1992. V Rabinovej vláde bol následne šéfom diplomacie. V roku 1993 Peres vyjednal spolu s premiérom Rabinom mierové dohody z Osla s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, začo všetci traja dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.

Od roku 1997 Peres pôsobil vo vláde premiéra Ehuda Baraka. V roku 2000 kandidoval na funkciu prezidenta, no porazil ho politik Likudu Moše Kacav. V roku 2003 sa Peres stal členom vlády Ariela Šarona ako vicepremiér a minister zahraničných vecí.

V júni 2003 Peres opätovne prevzal vedenie Strany práce, ktorú však opustil v roku 2005 po tom, ako vo voľbách predsedu prehral s Amirom Perecom. Peres pomáhal zakladať novú centristickú stranu Kadima spoločne s dlhoročným priateľom a politickým rivalom Arielom Šaronom a jeho nástupcom, súčasným premiérom Ehudom Olmertom.

Zvolenie Peresa za prezidenta je okrem jeho osobného úspechu vnímané ako príležitosť obnoviť vážnosť tohto úradu, ktorú poškodili obvinenia voči Mošemu Kacavovi zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania viacerých žien. Hoci prezident má prevažne reprezentatívnu funkciu, bol považovaný za akýsi morálny kompas krajiny.

Počas návštevy Veľkej Británie mu 20. novembra 2008 kráľovná Alžbeta II. udelila čestný rytiersky titul a bol vymenovaný za čestného člena Rádu sv. Michala a Juraja. Rád založili v roku 1818. Tituly členov radu udeľujú vysokým britským predstaviteľom alebo ľuďom, ktorí vykonajú dôležité nevojenské služby v zahraničí. Pre cudzincov je určená čestná verzia tohto ocenenia.

Prezident USA Barack Obama 13. júna 2012 dodatočne odovzdal Medailu slobody Peresovi, ktorého označil za podstatu Izraela. Na podujatí v Bielom dome Obama povedal, že Peres pozná potrebu sily, tiež však chápe, že bezpečnosť krajiny závisí od čestnosti jej činov.

Šimon Peres bol ženatý s manželkou Sonjou, s ktorou má dvoch synov a dcéru. Sonja Peresová 20. januára 2011 zomrela v Tel Avive vo veku 87 rokov.