Zomrel barytonista Bohuš Hanák

Ilustračné foto SITA BRATISLAVA 15. marca (WEBNOVINY) - Slovenské národné divadlo (SND) so žiaľom oznamuje, že v nedeľu 14. marca vo veku 85 rokov zomrel v Bazileji vo Švajčiarsku vynikajúci slovenský umelec, bývalý sólista Opery SND, barytonista Bohuš Hanák. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa národného divadla Zuzana Golianová. Ako uviedla, v Bohušovi Hanákovi stráca naša kultúra výnimočného umelca, ktorý výrazne spoluvytváral profil našej hudobnej kultúry a reprezentoval najlepšie tradície nášho vokálneho umenia v zahraničí. Divadlo bude o poslednej rozlúčke s umelcom informovať.


Bohuš Hanák sa narodil 8. januára 1925 v Bánovciach nad Bebravou. Vyše dvadsať rokov (1947 - 1968) patril k popredným osobnostiam Opery SND. V tomto období pôsobil aj v rakúskom Linzi (1958 - 1960), ale aj v Drážďanoch a Berlíne (Komická opera).

V roku 1948 absolvoval Štátne konzervatórium v Bratislave a už počas štúdia sa stal sólistom SND. Na scéne národnej opery vytvoril vyše sedemdesiat postáv. Bol vynikajúcim Escamillom (Carmen, 1948, 1954), Galickým (Knieža Igor, 1952), Tomešom (Hubička, 1952), Scarpiom (Tosca, 1957), Vladislavom (Dalibor, 1957), Přemyslom (Libuša, 1961), Eugenom Oneginom (1952, 1963), Igorom (Knieža Igor, 1962), Tomským (Piková dáma, 1964), Don Giovannim (1956), Figarom (Rossiniho Barbier zo Sevilly, 1960). Exceloval tiež vo verdiovských postavách ako Posa (Don Carlos, 1956), Jago (Otello, 1958), Gróf Luna (Trubadúr, 1963), Renato (Maškarný bál, 1964), Nabucco (1966), Macbeth (1968). Hanákov Holanďan v opere Blúdiaci Holanďan (1960) bol v tom období ojedinelou exkurziou do sveta Wagnerových opier, ktorým sa neskôr v Bazileji venoval vo väčšej miere. Jeho poslednou veľkou postavou v SND bol Michele v Pucciniho opere Plášť (1968). Umelec vytvoril aj nezabudnuteľné charakterokresby v dielach 20. storočia, napríklad Menottiho Johna Sorela v Konzulovi alebo Hindemithovho Cardillaca.

Bohuš Hanák bol aj pri zrode modernej slovenskej opery. Bol okrem iného prvým predstaviteľom Mojmíra II. v opere Eugena Suchoňa Svätopluk uvedenej v svetovej premiére opery v SND v roku 1960. Prísahu Mojmíra II. často spieval pri rôznych príležitostiach aj v zahraničí.

Od roku 1968 žil a pôsobil vo švajčiarskom Bazileji, kde bol takmer tridsať rokov prvým barytonistom operného súboru. Účinkoval tiež v operných domoch v Neapoli, Mníchove, Ženeve, Kolíne nad Rýnom a na ďalších renomovaných operných scénach. Patril k najväčším speváckym osobnostiam slovenského interpretačného umenia. Domáca i zahraničná kritika vyzdvihovala predovšetkým Hanákov farebne i výrazovo bohatý hlas v symbióze s jeho plnokrvným herectvom.

Po roku 1989 sa vracal na Slovensko, zaujímal sa intenzívne o slovenskú opernú scénu súčasnosti a tešil sa z úspechov mladej generácie. Sám vo Švajčiarsku pôsobil ako vokálny pedagóg a venoval sa taktiež maľovaniu, dodala Golianová.

SITA