|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. novembra 2005
Zo Zázrivej je na skok do sveta
V Zázrivej sa podchvíľou objaví Zdeno Horecký. Zdrží sa tam niekoľko dní, inokedy aj celé týždne. Trvalé bydlisko má už pár desaťročí v Bratislave, ale hovorieva: „Tam som v emigrácii, tu na severe je môj kraj!“
Zdieľať
V sobotu mal akademický maliar sedemdesiatpäť rokov. Narodil sa 27. novembra 1930 v Bytčici pri Žiline. Silný impulz na maľovanie dostal na žilinskom gymnáziu, keď tam v roku 1946 prišiel učiť maliar Fero Kráľ (1919). Tri roky bol mladý profesor triedny Horeckému a ďalším talentovaným študentom, ktorí sa vypracovali na popredných výtvarníkov (Vladimír Kompánek, Milan Paštéka, Anton ťutek, Alex Mlynarčík, o niečo mladší Miroslav Cipár, František Hübel). „Maľovali sme pri ňom ako veľkí umelci, dal nám dosť podnetov, aby sme si odskúšali všetky -izmy,“ spomína po takmer šesťdesiatich rokoch jubilant.
Zdeno Horecký patrí medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Keď sa roku 1950 hlásil na prijímacie skúšky, o štúdium sa uchádzalo okolo štyristo adeptov. Vzali dvadsiatich piatich, medzi nimi aj jeho. Vtedy na bratislavskej akadémii učili viacerí významní umelci. Horecký začal študovať u Jána Mudrocha, po druhom ročníku prišiel k Bedrichovi Hoffstädterovi, rád spomína aj na parádne kresliarske školenia u Jána Matejku.
Po skončení školy v roku 1955 sa vrátil do Žiliny. Bol medzi základnou zostavou galandovcov - zoskupení maliarov a sochárov, ktorí si dali meno po Mikulášovi Galandovi, zakladajúcej osobnosti slovenskej výtvarnej moderny. Horecký patrí medzi maliarov vychádzajúcich z dôverného poznania krajiny. Priťahovali ho najmä horná Orava a Kysuce, vytvoril sériu obrazov Pretvorenie Váhu. Najbližšie sú mu však dve dediny pod pohorím Malá Fatra. „Najskôr som spoznal Terchovú. Ale keď som cez kopec prešiel do Zázrivej, ostal som tam. Môj prvý dotyk so Zázrivou bol vysoko vo vrchoch, a ten rozhodol o mojom ďalšom výtvarnom smerovaní,“ spomína.
Domovskú príklonnosť tejto oravskej horskej dediny si Horecký užíva už takmer celé polstoročie. V tomto prostredí čerpal podnety na svoje nosné diela. Popri maľovaní vytrvalo kreslí, vytvoril niekoľko desiatok monumentálnych diel do architektúry. Malá Fatra s dominantnou rázsochou Rozsutca ho pritiahla aj k záchranárskej práci. Od roku 1959 je členom Horskej služby v tomto pohorí (teraz v pozícii seniora, ale to na jeho aktívnom vzťahu nič neuberá)
Zdeno Horecký patrí medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Keď sa roku 1950 hlásil na prijímacie skúšky, o štúdium sa uchádzalo okolo štyristo adeptov. Vzali dvadsiatich piatich, medzi nimi aj jeho. Vtedy na bratislavskej akadémii učili viacerí významní umelci. Horecký začal študovať u Jána Mudrocha, po druhom ročníku prišiel k Bedrichovi Hoffstädterovi, rád spomína aj na parádne kresliarske školenia u Jána Matejku.
Po skončení školy v roku 1955 sa vrátil do Žiliny. Bol medzi základnou zostavou galandovcov - zoskupení maliarov a sochárov, ktorí si dali meno po Mikulášovi Galandovi, zakladajúcej osobnosti slovenskej výtvarnej moderny. Horecký patrí medzi maliarov vychádzajúcich z dôverného poznania krajiny. Priťahovali ho najmä horná Orava a Kysuce, vytvoril sériu obrazov Pretvorenie Váhu. Najbližšie sú mu však dve dediny pod pohorím Malá Fatra. „Najskôr som spoznal Terchovú. Ale keď som cez kopec prešiel do Zázrivej, ostal som tam. Môj prvý dotyk so Zázrivou bol vysoko vo vrchoch, a ten rozhodol o mojom ďalšom výtvarnom smerovaní,“ spomína.
Domovskú príklonnosť tejto oravskej horskej dediny si Horecký užíva už takmer celé polstoročie. V tomto prostredí čerpal podnety na svoje nosné diela. Popri maľovaní vytrvalo kreslí, vytvoril niekoľko desiatok monumentálnych diel do architektúry. Malá Fatra s dominantnou rázsochou Rozsutca ho pritiahla aj k záchranárskej práci. Od roku 1959 je členom Horskej služby v tomto pohorí (teraz v pozícii seniora, ale to na jeho aktívnom vzťahu nič neuberá)
Zo zimných motívov Zdena Horeckého, inšpirovaných oravskou Zázrivou.
.