Zo skládky gudrónov už vyvážajú zeminu, nie všetkým sa páči ako

Bratislava 14. januára (TASR) – Zo skládky v bratislavskej Devínskej Novej Vsi už niekoľko dní odchádzajú cez mestskú časť nákladné autá a odvážajú odpad. Do konca augusta by odtiaľ mali vyťažiť nebezpečné gudróny, ktoré mestskú časť trápia už vyše 50 rokov. Zatiaľ robotníci vozia iba zeminu, no aj to už u niektorých vyvolalo obavy.


"Autá jazdia nezaplachtené, z korby vychádza nehorázny zápach a para. Vonkajšia časť prahu dverí korby nie je tiež očistená od kontaminovanej zeminy," napísal v liste Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva poslanec a Devínskonovovešťan Michal Gašparík.

V kameňolome Srdce je asi 30.000 kubických metrov (m3) toxického odpadu, z 18.000 m3 je gudrónov a 12.000 zamorenej zeme. Konzorcium piatich firiem ešte v polovici decembra minulého roku, teda pred začiatkom prác, vysvetľovalo, že gudróny sa budú odvážať z lokality v špeciálnych kontajneroch, no zemina len v nákladných autách.

To sa Gašparíkovi nepáči. Pripomína, že nákladné autá neprevážajú čistú zeminu, ale kontaminovanú. "Rozdeliť kontaminovanú zeminu od nekontaminovej sa ani nedá, nemajú tam na to prostriedky. A ide to popod balkóny obyvateľov," sťažuje sa. Aj zamorenú zeminu by preto mali podľa neho odvážať zo skládky v uzavretých nákladných autách, Úrad verejného zdravotníctva žiada prepravu odpadu preveriť.

"V tejto fáze sa preváža povrchová zemina, ktorá neohrozuje ľudské zdravie, a preto nemusí byť prevážaná v zakrytých autách," vysvetľuje Denisa Vološčuková z PR agentúry, ktorá konzorcium zastupuje. Na otázku, či na prepravu aj kontaminovanej zeminy autá teda zakrývať netreba, už neodpovedala. Odkazuje len, že pravidlá ťažby gudrónov schválila komisia ministerstva životného prostredia a dokladom je schvaľovací protokol. "Na bezpečnosť pri vykonávaní prác v súlade s predpismi dohliada i bezpečnostný pracovník," dodala. Gudróny, už v špeciálnych zakrytých kontajneroch, majú začať podľa nej zo skládky odvážať v priebehu budúceho týždňa.

Práce v Devínskej Novej Vsi začali robiť v zimných mesiacoch zámerne, ideálne sú totiž teploty pod 10 stupňov Celzia. Gudróny sú vtedy v tuhom skupenstve. Ich ťažba i preprava je tak jednoduchšia a odparovanie prchavých zložiek nižšie. Sanačný geológ Peter Sekula pred prácami upozorňoval, že obyvatelia budú cítiť mierny zápach látky merkaptán, ktorý sa používa aj na prifarbovanie zemného plynu. Je nepríjemný, ale nie nebezpečný.

Gudróny sa vyťažia za európske peniaze. Ministerstvo životného prostredia uzavrelo takmer 11,9-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päť firiem. Časť odpadu sa spáli v cementačných peciach a energeticky zhodnotí. "Najmä zeminy, ktoré v minulosti slúžili na prekryv gudrónov a mali zabezpečiť, aby nedochádzalo k priamemu kontaktu medzi človekom a gudrónmi, nemôžu byť energeticky zhodnotené. Tie budú buď solidifikované, alebo čistejšie časti budú spracované biodegradáciou v technologických zariadeniach," dodal sanačný geológ.

Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo zaberá takmer 4000 metrov štvorcových. Nebezpečný odpad priviezli do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR