Zníženie sadzieb v SR by bolo podľa Šramka na úkor bánk

BRATISLAVA 9. októbra (WEBNOVINY) - Bezprostredne nasledovať stredajšie koordinované zníženie sadzieb Fedu, Európskej centrálnej banky (ECB) a ďalších štyroch centrálnych bánk by na Slovensku nemalo zmysel. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka je totiž situácia v slovenskej ekonomike v úplne inej polohe. Banky na problémových trhoch majú nedostatok likvidity, ktorú im dopĺňajú rôznymi opatreniami centrálne banky, u nás je to presne opačne. "My, ako centrálna banka, sterilizujeme peniaze. To znamená, že na Slovensku je výrazný prebytok likvidity a nepotrebujeme robiť mimoriadne opatrenia na dodávanie likvidity," uviedol vo štvrtok na konferencii Slovenskej asociácie podnikových finančníkov guvernér. Ak by podľa neho slovenská centrálna banka veľmi rýchlo reagovala, bolo by to na úkor bánk. "Výnosy bánk, ktoré majú zo sterilizácie peňazí, by boli nižšie, čo určite nie je našim cieľom," dodal. Guvernér však zároveň pripustil, že centrálna banka sa znižovaním sadzieb bude zaoberať. Dorovnať ich totiž na úroveň základnej sadzby ECB bude musieť, pretože pri vstupe krajiny do eurozóny musia byť jej sadzby s európskymi harmonizované. "My sme reagovali tak, že nevidíme dôvod na nejaké mimoriadne rozhodnutie bankovej rady v tomto smere. Ale určite banková rada na riadnych zasadnutiach sa tomu bude venovať," konštatoval Šramko. Základná úroková sadzba na Slovensku a zároveň aj sadzba pre dvojtýždňové sterilizačné obchody s centrálnou bankou, tak nateraz zostáva naďalej na úrovni 4,25 %. Základná sadzba ECB, ktorá je zároveň hlavnou refinančnou sadzbou, je po stredajšom znížení o 50 bázických bodov na úrovni 3,75 %. ECB sa tak svojim rozhodnutím pridať sa ku koordinovanému zníženiu sadzieb pristúpila ku kroku, ktorým sa zlacnením peňazí na medzibankovom trhu podporuje ekonomický rast, ale sa aj zvyšujú inflačné tlaky. Základným cieľom ECB je pritom práve stabilita cenovej úrovne. Guvernér NBS však európsku banku v tomto kroku obhajuje a tvrdí, že inflačné tlaky v eurozóne zoslabli. "Už na poslednom zasadnutí rady guvernérov sa v komunikácii vyskytli zmienky o tom, že inflácia v eurozóne sa zníži. Nie je to v rozpore s mandátom ECB a nie je to v rozpore s tou základnou úlohou, ktorú má táto inštitúcia plniť," povedal. Hlavným zmyslom koordinovaného zníženia sadzieb v USA, eurozóne, Kanade, Veľkej Británii, vo Švédsku a Švajčiarsku o 50 bázických bodov bolo pritom podľa Šramka zmeniť atmosféru a náladu na finančných trhoch a tiež uvoľniť menovú politiku. SITA