Známky sú pri prijímaní na SŠ podľa KDH nezmyselné

BRATISLAVA 20. augusta (WEBNOVINY) - Novela zákona o odbornom vzdelávaní, ktorá začne platiť od septembra, neprinesie podľa podpredsedníčky KDH Miroslavy Szitovej do školstva kvalitu, obmedzí však slobodu výberu školy pre dieťa a jeho rodičov.


Od školského roka 2014/2015 totiž čakajú na žiakov zmeny v prijímaní na stredné školy s maturitou. Účinnosť nadobudne novela zákona o odbornom vzdelávaní, ktorá určuje, že na stredné školy sa dostanú len žiaci s určitým priemerom známok, ktorý dosiahli na posledných vysvedčeniach základnej školy. Podľa Szitovej je opatrenie nezmyselné a škodlivé.

Doteraz sa prihliadalo na výsledok z testovania

Na gymnáziá sa podľa novely zákona dostanú len žiaci, ktorí nebudú mať z povinných predmetov priemer známok horší ako 2. Pozerať sa pritom bude na vysvedčenie z konca 8. ročníka a polročné a koncoročné vysvedčenie z 9. ročníka. Pri stredných odborných školách s maturitou tento priemer nemôže presiahnuť 2,75.

Do priemeru sa nebudú počítať známky z výchovných predmetov. Zmeny presadil rezort školstva ešte pod vedením bývalého ministra Dušana Čaploviča (Smer-SD). Ako pre agentúru SITA povedala podpredsedníčka KDH, doteraz pri prijímaní žiaka na strednú školu prihliadali na výsledok v celoslovenskom testovaní, sledoval sa priemer známok od 6. ročníka, výsledky v olympiádach, prijímacia alebo talentová skúška. Podľa Szitovej priemer známok stanovený v novele pre gymnáziá dosahujú aj žiaci, ktorí nemusia mať predpoklady pre vysokoškolské štúdium a obmedzenie teda kvalite školstva nepomôže.

Prospech môžu znížiť osobné i rodinné dôvody

Opatrenie v novele zákona je podľa nej nezmyselné. "Priemer známok od 6. ročníka sledujú a sledovali výchovní poradcovia a školy aj doposiaľ, aj v rámci profesijného poradenstva. Opatrenie, ktoré sa v tomto školskom roku zavádza, je nezmyselné a škodlivé. Dieťa môže mať v jednom polroku znížený prospech z rôznych vážnych osobných alebo rodinných dôvodov – smrť blízkeho príbuzného, zdravotné ťažkosti, rozvod rodičov a podobne. Ak mal žiak výborne výsledky počas celého štúdia, možno aj v priemere do 1,5 a v jednom polroku zlyhá, nebude sa môcť prihlásiť napríklad na gymnázium. Žiaľ, nezmyselný zákon mu teraz zabráni podať prihlášku na školu, ktorú si vyberie," upozornila Szitová.

Ak chceme mať úspešných absolventov, ktorí budú uplatniteľní na trhu práce, mali by sme podľa Szitovej umožniť žiakom prihlásiť sa na školu podľa ich výberu a v rámci prijímacej skúšky, priamo na strednej škole, kde sa dieťa uchádza o štúdium, overujme jeho talent, schopnosti. "Prospech žiakov má byť samozrejme určujúcim kritériom, bolo to tak aj doposiaľ, no nie prekážkou prihlásiť sa na odbor, ktorý je pre neho zaujímavý," zdôraznila.

Zákon je v rozpore s právom na vzdelanie

Proti zmenám namietala skupina 31 opozičných poslancov, ktorí sa vlani obrátili na Ústavný súd SR. Podľa nich je tento zákon v rozpore s právom na vzdelanie a zákazom diskriminácie. Rozhodnutie na ústavnom súde zatiaľ nepadlo, účinnosť novely sa však zo septembra 2014 nemení.

"Toto podanie bolo prijaté na ďalšie konanie 3. júla 2013, ale účinnosť novely predmetného zákona pozastavená nebola. V súčasnosti sudca spravodajca pripravuje podklady pre rozhodnutie vo veci samej, ale termín rozhodovania o tejto veci v pléne Ústavného sudu SR k dnešnému dňu nie je známy," uviedla hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová. Ministerstvo školstva pod vedením nového ministra Petra Pellegriniho (Smer-SD) sa k zmenám zatiaľ nevyjadruje, kým sa vec nedorieši na Ústavnom súde SR.