Značke SRo ľudia veria, spájajú ju s objektívnosťou

BRATISLAVA 14. augusta (WEBNOVINY) - Značku SRo si ľudia spájajú s aktuálnosťou, dôveryhodnosťou, profesionálnosťou a objektívnosťou, vyplýva to z prieskumu venovaného Rádiu Slovensko a Rádiu Regina, ktorý pre Slovenský rozhlas urobila na prelome júna a júla AKO, agentúra pre psychologický výskum trhu, reklamy a médií. Ako ďalej pre agentúru SITA povedala spoluautorka výskumu Kamila Hříchová z AKO, z prieskumu okrem iného vyplýva, že počúvanie verejnoprávneho rozhlasu si vyžaduje viac pozornosti pri počúvaní. Zmeny vo vysielaní a štruktúre považujú poslucháči za okrajové. SRo zvyčajne neprelaďujú z jedného okruhu rozhlasu na druhý. Rádio Slovensko vnímajú ako informačné a poradenské rádio a Reginu najmä ako regionálne, nie rodinné rádio. Respondenti si ťažšie vybavovali reklamnú kampaň, ktorú SRo spustil koncom januára k programovým a frekvenčným zmenám. Rozšírila však ich vedomie o SRo a o tom, že pod SRo patria rôzne okruhy - rádia: Slovensko, Regina, Devín, FM a Patria. Väčšine neprekážajú zmeny zvučiek, úprava hudobnej dramaturgie či zmeny v termínoch alebo zrušenie vysielania niektorých relácií.

Prieskum tiež sledoval porovnávanie SRo s inými stanicami a zvyklosti poslucháčov SRo. SRo vnímajú respondenti ako stabilnú a tradičnú inštitúciu, ktorá ponúka objektívne a nestranné informácie. Z výskumu sa dá odvodiť prognóza, že SRo svojich starých poslucháčov nestratí, aj keď zmeny rozhýbali ich stereotyp a existuje nádej, že získa nových, uviedla Hříchová.

Ako pre agentúru SITA povedal programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj, zatiaľ sa presne nedá povedať, či sa potvrdili všetky očakávania súvisiace s januárovými zmenami v programovej štruktúre SRo. Podľa neho bolo zaujímavé porovnanie s rovnakým typom prieskumu z konca roka 2006, ktorý overoval efektivitu pripravovaných zmien. Každá zmena so sebou prináša aj negatívne ohlasy, obzvlášť, ak ide o verejnoprávny rozhlas, tvrdí. Myslí si, že pre verejnoprávny rozhlas sú typické niektoré konzervatívne programové tendencie, ide však o to, aby boli zdravo konzervatívne. Prieskum ukázal, že tie "nezdravé" sa zatiaľ odstraňovať darí. Programové zmeny, ktoré vyplynú z ďalších prieskumov, pripraví vedenie SRo na začiatok budúceho roka.

Machaj tvrdí, že regionálne rozdiely vo vnímaní vysielania Rádia Slovensko a Rádia Regina nie sú. Problémy v regiónoch súvisia s pokrytím vysielačmi a so zmenami frekvencií, na ktoré si ešte nezvykli všetci poslucháči. Verí, že v priebehu roka sa to zmení. Zmeny zvukovej grafiky a dynamiky vysielania priblížili SRo ku komerčným rádiám. Z prieskumu podľa Hříchovej vyplýva, že poslucháči ich necítia ako komercionalizáciu, ale ako modernizáciu. Machaj si nemyslí, že je to chyba. Ide skôr o otázku filozofie a pohľadu na účinkovanie verejnoprávneho média, na to, "či má alebo nemá v kvalite nejakým spôsobom reagovať a konkurovať súkromným médiám". SRo si nemôže nevšímať moderné trendy, nevyberať to, čo je pre poslucháčov atraktívne.

Pravidelní poslucháči v hodnotení zmeny spôsobu moderovania na Rádiu Slovensko podľa Hříchovej postrehli, že nastala obmena ľudí, že sa objavili moderátori z iných rádií. Zároveň postrehli určité omladenie hlasov. Celkovo úroveň moderovania v SRo stále považujú za profesionálnejšiu ako v komerčných rádiách. Tvrdia to najmä skalní poslucháči a aj neposlucháči na základe týždňového skúšobného počúvania. Rýchlejší a voľnejší spôsob moderovania tolerujú najmä ráno a počas pracovného dňa. Cez víkend a večer sú na kvalitu moderovania prísnejší. Moderovanie výraznejšie nekritizujú. Rádio Slovensko bude reagovať na výsledky prieskumu. Jeho nová riaditeľka Jana Segečová pripravuje od septembra nový systém moderovania a v súčasnosti sa už skúšajú aj noví moderátori.

Prieskum sa podľa Hříchovej robil metódou Focus Groups - pripravených moderovaných skupinových diskusií. Fokusové prieskumy vysvetľujú príčiny percentuálnych prieskumov, sledujú tendencie, nálady, očakávania na trhu či vo verejnosti a v poslednom období sú čoraz populárnejšie. Tento typ prieskumu sa na rozdiel od kvantitatívnych prieskumov bežne nemedializuje, sú to diskrétne informácie, upozornila Hříchová. Pre pokrytie prípadných regionálnych odlišností ho pre Rádio Regina robili s respondentmi vo veku 40 až 60 rokov zo Zvolena, Trenčína, Prešova a v ich okolí. Pre Rádio Slovensko v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici vo veku 35 až 55 rokov. Respondenti mali minimálne stredoškolské vzdelanie. Polovica účastníkov počúva SRo pravidelne a polovica ho vôbec nepočúvala. Týždeň pred prieskumom však tí, čo nie sú poslucháčmi SRo, museli počúvať vybranú stanicu rozhlasu. Na prieskume sa nemohli zúčastniť respondenti a ich príbuzní, ktorí pracujú v oblasti prieskumu trhu, sociológie, psychológie, médií, marketingu, reklamy a žurnalistiky.

SITA