Zmluva s Vatikánom:budeme riskovať súdy?

  Tvrdí to europoslankyňa Monika Beňová (Smer), ktorá sa sama podpísala pod podnet, aby pripravovanú zmluvu preskúmala skupina expertov pri Európskej komisii. A výsledok analýzy? Návrh je z hľadiska európskeho chápania ľudských práv v mnohých bodoch sporný.

Konferencia biskupov Slovenska tvrdí presný opak. Podľa nich zmluva, ktorá umožní ľuďom odmietnuť v práci činnosti odporujúce zásadám cirkvi, ľudské práva posilňuje. „Táto zmluva nie je samovykonateľná,“ reaguje hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides. Aj on odmieta podozrenia z diskriminácie nekatolíkov a nevidí dôvod na posun v stanovisku. „Poslanci Európskeho parlamentu budú konať,“ upozorňuje Beňová na situáciu, ak by sa zmluva podpísala v súčasnom znení. Čo urobí Slovensko? Bude riskovať súdy?      

Návrh zmluvy s Vatikánom o výhrade svedomia, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti, je v Európe úplný unikát! Vyplýva to z analýzy, ktorú na požiadanie Európskeho parlamentu (EP) vypracovala skupina nezávislých právnych expertov založená Európskou komisiou. Zmluva o výhrade svedomia má umožniť veriacim odmietnuť v práci vykonávať činnosti, ktoré sú v rozpore so zásadami Magistéria katolíckej
cirkvi.
Väčší problém je však to, že správa potvrdila veľkú časť výhrad proti návrhu zmluvy, na ktoré europoslanci poukazovali! „Podpísanie tejto zmluvy môže byť rizikom,“ upozorňuje jedna z iniciátoriek podnetu europoslankyňa Monika Beňová. „Potenciálny problém sa vzťahuje k zákazu diskriminácie medzi náboženskými vierami,“ píše sa v analýze. Iné cirkvi totiž nemôžu mať „právo na výhradu“ garantované medzinárodnou zmluvou, ale len vnútroštátnou a so všetkými možnými vierami sa fyzicky ani takéto zmluvy podpísať nedajú. „Táto zmluva nie je samovykonateľná, upravuje len oblasti, v ktorých vnútroštátne zákonodarstvo upraví uplatnenie výhrady svedomia,“ oponuje hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides. „Zmluva priamo nijaké práva nepriznáva, len upravuje oblasti, v ktorých bude možné uplatniť výhradu svedomia a navrhovaný článok 5. zmluvy jasne hovorí, že uplatnenie práva na výhradu svedomia sa vykonáva len v medziach a podľa nášho právneho poriadku,“ vysvetľuje. Na otázku, či výsledky analýzy spôsobili posun v stanovisku ministerstva, odpovedá negatívne.
„Po prvé, tie zákony zatiaľ nikto nevidel, po druhé, keď budú takéto zákony, načo
je zmluva?“ pýta sa Oľga Pietruchová zo združenia Možnosť voľby. „Po tretie, ak zmluva nie je samovykonateľná, ako to, že už dnes sú prípady, keď sa ľudia priamo odvolávajú na základnú zmluvu s Vatikánom?“ dodáva. Podobne ako Monika Beňová očakáva, že v prípade podpisu zmluvy v dnešnom znení sa bude angažovať Európsky parlament, prípadne následne Európska komisia.

Koaličníci sa do schvaľovania nehrnú
Ministerstvo spravodlivosti už návrh zmluvy s Vatikánom o výhrade svedomia dávno pripravilo - čaká sa, kedy ho prerokuje Koaličná rada a následne vláda. Jednoznačnú podporu má však tento plán zatiaľ len v KDH. Lintnerova skupina sa už proti nemu vyjadrila. „Nie je vhodné otvárať takéto témy pred voľbami. V SDKÚ navyše ešte neprebehla na túto tému diskusia,“ myslí si aj podpredseda SDKÚ Pavol Kubovič. „U nás sú rôzne prúdy, definitívne stanovisko zatiaľ nemáme. Ale čo som ja čítal ten návrh, tak tam môže byť problém,“ tvrdí právnik Gál Gábor (SMK). 
          
(df)
Daniel Forgács