Zmiernenie prepadu HDP rezort financií neprekvapuje

AKTUALIZOVANÉ o 13:46 BRATISLAVA 13. augusta (WEBNOVINY) - Zmiernenie medziročného prepadu slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli na 5,3 % doposiaľ najpesimistickejšieho prognostika spomedzi oficiálnych inštitúcií, Ministerstvo financií SR, neprekvapilo. "Je to v súlade s našimi očakávaniami," konštatoval na otázku agentúry SITA, ako ministerstvo vníma zverejnený rýchly odhad vývoja hrubého domáceho produktu Ján Onda z komunikačného oddelenia rezortu. Viac sa k zverejneným číslam vraj ministerstvo vyjadrovať nebude. Rezort financií pritom pri aktualizácii svojich prognóz koncom júna tohto roka naprognózoval Slovensku v tomto roku celoročný prepad hospodárstva na úrovni 6,2 %. Ak by sa tento pesimistický scenár mal teda naplniť, hospodárstvo by v druhom polroku muselo ešte viac spomaliť.



Prepad slovenskej ekonomiky sa podľa ŠÚ zmiernil na 5,3 %


Prepad slovenského hospodárstva v druhom štvrťroku nebol podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ) tak výrazný, ako v prvých troch mesiacoch tohto roka. Podľa rýchleho odhadu vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) totiž v druhom kvartáli ekonomika reálne medziročne klesla o 5,3 %, kým v prvom štvrťroku pokles hospodárstva predstavoval 5,6 %. V bežných cenách pritom objem HDP medziročne poklesol o 6,5 %, keď dosiahol 15,64 mld. eur. Minulý rok bola situácia diametrálne odlišná, ekonomika totiž v druhom štvrťroku reálne rástla 7,9-percentným tempom.


Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa v druhom štvrťroku 2009 podľa štatistikov vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 11,821 mld. eur v stálych cenách a oproti druhému štvrťroku 2008 klesol o 5,4 %. Za celý prvý polrok tak podľa rýchleho odhadu klesol HDP v stálych cenách medziročne o 5,5 % a v bežných cenách o 6,3 %. Analytici pritom prevažne predpokladali, že vývoj HDP v druhom štvrťroku tohto roka bude podobný, alebo mierne horší, ako v prvých troch mesiacoch tohto roka. Podľa predbežných čísel si však ekonomika svoj prepad naopak zmiernila. Tieto čísla však ešte môžu štatistici upravovať. Spresnené výsledky o vývoji HDP a zamestnanosti za druhý štvrťrok zverejní ŠÚ 2. septembra tohto roka.


Podrobnú štruktúru vývoja HDP v druhom štvrťroku tak štatistici zverejnia až začiatkom septembra. "My očakávame, že k prepadu HDP opäť prispeli negatívne tak zahraničný ako aj domáci dopyt. Vzhľadom na mierne zlepšenie ponukovej strany ekonomickej aktivity v priemysle a stavebníctve a oživenie zahraničných objednávok však možno očakávať, že negatívny príspevok zahraničného dopytu k rastu HDP bol v druhom kvartáli zrejme o niečo nižší ako v prvom štvrťroku," konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko.


Čo sa týka ďalšieho vývoja hospodárstva v tomto roku, budeme podľa Eduarda Hagaru z ING pravdepodobne sledovať v najbližšom období dve protichodné tendencie. Lepšie vyhliadky globálnej ekonomiky by mali pomôcť stabilizovať export a postupne mu pomôcť k opätovnému pozitívnemu rastu, na druhej strane rastúca nezamestnanosť, obavy zo straty zamestnania ale aj obmedzený rast miezd budú negatívne vplývať na spotrebiteľský apetít, takže spotreba domácností by mala pokračovať v poklese. "Podľa našich odhadov výraznejšie zmiernenie prepadu ekonomiky štatistiky zaznamenajú pravdepodobne až v štvrtom štvrťroku. Naopak sú riziká, že v treťom kvartáli ešte uvidíme výraznejší medziročný prepad HDP ako v prvých dvoch kvartáloch," uviedol Hagara. Mierne oživenie rastu ING pritom očakáva až v nasledujúcom roku, keď by slovenská ekonomika mala podľa odhadov banky rásť o 1,5 %.


Slovenská ekonomika tak naďalej výrazne zaostáva za svojim vlaňajším výkonom. Dopad hospodárskej krízy na ekonomiku krajiny sa začal výraznejšie prejavovať na prelome rokov 2008 a 2009 a naplno sa prejavil v prvom štvrťroku tohto roka 5,6-percentným prepadom objemu HDP. Pokles z prvého štvrťroku potvrdil podľa očakávaní výrazný prepad zahraničného dopytu, zaostával však aj domáci dopyt. S výnimkou spotreby verejnej správy zaznamenali pokles všetky ostatné komponenty hrubého domáceho produktu, najvýraznejší vývozy a dovozy. Z dôvodu rastu nezamestnanosti, poklesu dopytu a zhoršení očakávaní do budúcnosti zaznamenala spotreba domácností a investície opäť po dlhom období, teda od prelomu rokov 2003 a 2004, posun do negatívnej oblasti.


SITA