Zmeny v Zákonníku práce podľa Ondruša ublížia zamestnancom

Branislav OndrušFoto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 18. mája (WEBNOVINY) - Vládou navrhovaná novela Zákonníka práce podľa poslanca Branislava Ondruša (Smer-SD) zhorší pracovné podmienky pre zamestnancov. Ako uviedol počas parlamentnej rozpravy k návrhu novely pracovného kódexu, zásadný nesúhlas vyjadruje strana Smer najmä so zrušením súbehu uplatnenia výpovednej lehoty a vyplatenia odstupného. Toto ustanovenie podľa neho umožňuje občanovi udržať istú mieru kúpyschopnosti po strate zamestnania. "Dnešné ustanovenie Zákonníka práce má sociálne aj ekonomické rácio," zdôraznil.


Poslanec za Smer-SD tiež kritizoval návrh na vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch, ktoré znamenajú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Podmienky pre zamestnancov sa podľa Ondruša zhoršia aj kvôli predĺženiu možnosti zamestnávania na určitý čas. Samotný návrh na zmeny v Zákonníku práce podľa opozičného poslanca vyvoláva obrovské rozporuplné reakcie oboch sociálnych partnerov. Kabinet totiž podľa Ondruša schválil návrh, ktorý v mnohých ustanoveniach vyvoláva zásadný nesúhlas u zamestnávateľov aj odborárov. "Ide o zlý a zbytočný návrh," zdôraznil. Proti navrhovanej novele Zákonníka práce sa podľa neho búria "tisíce, desaťtisíce, stotisíce zamestnancov na Slovensku".


Spokojný nie je ani Juraj Miškov

Minister hospodárstva Juraj Miškov nie je spokojný so znením návrhu novely Zákonníka práce, ako ho koncom apríla schválil vládny kabinet. Bude sa snažiť ešte dosiahnuť zmeny v parlamente. Juraj MiškovFoto: SITA/Nina Bednáriková "Nepodarilo sa mi presadiť všetko, čo som chcel. Nie som spokojný s podobou, ktorá ide do parlamentu," konštatoval Miškov koncom apríla po skončení rokovania vlády.

Miškovovi, ktorý na rokovanie vlády prišiel so šestnástimi pozmeňujúcimi návrhmi, kabinet odsúhlasil iba jednu zmenu, a to zrušenie šiestich stupňov minimálnych mzdových nárokov. Túto zmenu síce považuje minister hospodárstva za dôležitú a prospešnú pre spružnenie Zákonníka práce, avšak to k jeho spokojnosti nestačí. "Budem mať snahu presvedčiť poslancov o zapracovaní ďalších ustanovení," dodal.
Pracovný kódex pritom spadá do kompetencie jeho straníckeho kolegu, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála. Miškov tvrdí, že jeho návrhy na zmeny v zákonníku, s ktorými prišiel aj na rokovanie vlády, nie sú ani vzhľadom na dlhé predchádzajúce rokovania o kódexe podrazom. "My sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní dali zásadné pripomienky, mnohé z týchto pripomienok boli akceptované. Ale po tripartite boli zmenené a vypustené, takže z toho dôvodu s nimi prichádzam až teraz," povedal.

Okrem toho, ministerstvo hospodárstva viedlo rozporové konanie ohľadom návrhu novely Zákonníka práce aj pred rokovaním tripartity. "To znamená, že dohodnuté nebolo všetko. A ja mám za to, že pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič," konštatoval šéf rezortu hospodárstva. Aké boli ďalšie jeho návrhy na zmenu pracovného kódexu však nekonkretizoval.

Ani hlasovanie o jedinom bode, ktorý Miškovovi na vláde prešiel, však nebolo jednoduché. Ministrovi zrušenie stupňov mzdových nárokov prešlo iba o jeden hlas. "Tak ako boli rozložené hlasy vo vláde, vo vzťahu k tomuto paragrafu, rovnako sú rozložené aj medzi poslancami. Bude teda veľmi záležať na diskusii a argumentoch v Národnej rade Slovenskej republiky, aký zaujmú postoj k tomuto konkrétnemu paragrafu," povedala po rokovaní vlády premiérka Iveta Radičová. Ako dodala, ona sama za zrušenie tohto paragrafu na rokovaní kabinetu nezahlasovala.

Vláda koncom apríla schválila návrh novely Zákonníka práce. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu novely pracovného kódexu je uvedené vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Minimálne mzdové nároky predstavujú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii.

Každý zamestnanec by mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac šesť mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.