Zmeny klímy môžu spôsobiť predraženie poistenia

Bratislava 15. mája (TASR) – Extrémy počasia v budúcnosti spôsobia, že poistná ochrana bude drahšia a nedostupnejšia. Poistné škody v dôsledku meteorologických javov v globálnom meradle stúpajú a rok 2017 bol v tomto smere rekordný. Upozornili na to v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave predstavitelia Poštovej poisťovne a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).


Objem poistných škôd vlani celosvetovo vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 170 %, čím sa stal historicky najdrahším rokom. Ekonomické škody podľa Poštovej poisťovne dosiahli 357 miliárd USD (297 miliárd eur) a globálne poistné škody 134 miliárd USD.

Celková nevyspytateľnosť počasia sa môže podľa Michala Lörinca zo zaisťovne Aon Benfield ďalej zvyšovať. Zároveň uviedol, že Slovensko je ohrozené najmä predpokladaným nárastom intenzity letných búrok, čo môže mať za následok vyššie škody spôsobené krúpami a prívalovými povodňami. "Objem škôd poistení proti požiaru a iným majetkovým škodám vzrástol v roku 2017 oproti roku 2016 o 123 %. V Poštovej poisťovni v letných mesiacoch pravidelne evidujeme aj zvýšené hlásenie poistných udalostí zo životného poistenia," priblížil Daniel Vida, podpredseda predstavenstva.

Súčasne zdôraznil, že v budúcnosti bude v dôsledku klimatickej zmeny cena poistenia vyššia a pribudnú skupiny osôb, odvetvia či lokality na Slovensku, ktoré budú pre stále častejšie extrémy počasia nepoistiteľné. "Navyše, štát svojimi zásahmi dostupnosť poistnej ochrany zhoršuje," skonštatoval Vida s tým, že ide predovšetkým o zaťaženie novou daňou z poistenia.

Klimatológovia SHMÚ dali do pozornosti, že najvýraznejším prejavom zmeny klímy je stúpajúca povrchová teplota Zeme. Napríklad v oblasti Bratislavy sa podľa nich priemerná ročná teplota vzduchu zvýšila o takmer 2 stupne Celzia od roku 1951. "Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie sa a na základe výstupov klimatických modelov očakávame, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal v časovom horizonte do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 stupňa Celzia, do roku 2050 približne o 2,0 až 2,5 stupňa Celzia a do roku 2100 o 3,5 až 4,0 stupňa Celzia," ozrejmil klimatológ SHMÚ Jozef Pecho.

Ako dodal klimatológ, do roku 2050 sa predpokladá významný nárast počtu letných a tropických dní, ako aj pokles počtu mrazových a ľadových dní. Vyššia teplota vzduchu by zároveň mala spôsobiť nárast miery výparu zo zemského povrchu, čím sa vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha na celom území Slovenska, najmä v južnej polovici. Očakáva sa tiež častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok a prívalových zrážok.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR