Zmeňte svoj život!

Všetci vnútorne cítime potrebu byť v spojení s ostatnými. Len sme už akosi zabudli, že tieto schopnosti máme všetci v sebe.
Pocit osamelosti a odtrhnutosti riešime vysedávaním pred obrazovkami ‒ televíznej, počítačovej, mobilnej...  Virtuálna realita nám pomaly, ale iste začína nahrádzať skutočný svet a skutočný život.
Pozrite sa okolo seba z iného pohľadu. Inými očami. Presne tak sa volá nová kniha Hanky Sekulovej, ktorá vysvetľuje, ako každý z nás dokáže zmeniť svet okolo seba.

Každý z nás má v sebe neuveriteľné schopnosti, ktorými dokáže zázračné veci.  Všetko je iba o tom, čomu sme schopní a ochotní uveriť.  Niekto sa s rôznymi schopnosťami narodí (ako sú rôzne nadania pre na rôzne oblasti), iný sa ich dokáže naučiť, natrénovať. Každému sú voľne dostupné. 
Otázkou teda je - dokáže jeden človek zmeniť svet?

Nie sme stroje, aj keď niekto by nás veľmi rád videl ako poslušné roboty bez vôle... Štáty a rodiny sa rozpadajú, deti vychovávajú počítače a televízia. Svetu vládne chaos. Surovosť a podvody sú bežným štandardom. Toto sme chceli? Nie je najvyšší čas vypnúť off-line techniku a zapnúť on-line život?

Pritom stačí málo. Zastaviť sa a vnímať svet trošku inak. Prirodzenejšie.
Presne na to vyzýva Hanka Sekulová vo svojej knihe Inými očami.
Píše o láske, sebaláske, pozitívnom naladení, rodine, zdraví, správnom stravovaní, ale aj o kulte tela, nevšímavosti, ľahostajnosti. Píše o liečivej prírode, či chove zvierat.

„Veci okolo seba cítim a vnímam o niečo výraznejšie, ako väčšina ostatných ľudí,“ vysvetľuje autorka. „Vnímam toky energií, cítim myšlienky.  Samozrejme, nie vždy a nie všade.  A keďže vlastne všetko je energia, tak cítim veľmi veľa vecí.  Aj tie, ktoré sa nachádzajú za hranicami nášho sveta...“

H.Sekulová píše napríklad aj o geopatogénnych zónach, ktoré by sme nemali brať na ľahkú váhu. Viac o nich v článku na LepšíDeň.sk.

„Veľakrát mi tento "danajský dar"  spôsobuje akurát tak iba problémy. Vlastne som od detstva dlhé roky nevedela, čo s ním a aj som sa ho ako dieťa bála.  Roky som svoje "„danosti"“ považovala za prekliatie, až kým som konečne nedospela do svojho stredu a nenašla samú samu seba.  Ale trvalo mi to dlho, predlho, to vám teda poviem...“