Zmenou klímy môže Slovensko trpieť nedostatkom vody

BRATISLAVA 26. marca (WEBNOVINY) - Priemerná ročná teplota vzduchu v 20. storočí na Slovensku vzrástla približne o 1,1°C a ročné úhrny atmosférických zrážok poklesli v priemere o 5,6 percenta. "Zmena klímy na Slovensku nastáva teda rýchlejšie ako odborníci predpokladali pred 10 rokmi a preto je najvyšší čas začať myslieť na prispôsobovanie sa týmto dôsledkom," povedala na dnešnej tlačovej besede riaditeľka odboru zmeny klímy a obchodovania s emisnými kvótami Ministerstva životného prostredia (MŽP) Gabriela Fischerová.

Ako uviedla, klimatické zmeny sa na Slovensku podpísali aj pod pokles vlhkosti pôdy, čo má na svedomí vysýchanie najmä južných častí Slovenska. V časovom horizonte do roku 2010 sa predpokladá, že takmer 64 percent plochy územia Slovenska sa bude nachádzať v pásme poklesu odtoku vody o 5 až 20 percent, do roku 2075 už viac ako 77 % plochy územia SR v pásme poklesu o 20 až 40 percent. "Do budúcna to znamená, že budeme mať menej vody, bude pomalšie odtekať. Preto by sme sa mali už teraz k nej začať správať lepšie, pretože v dôsledku zmeny klímy sa môže stať, že budeme trpieť jej nedostatkom," povedala Fischerová. Ako dodala, pre úbytok vlhkosti v pôde a zrážok môže dôjsť k tomu, že niektoré oblasti bude potrebné zavlažovať a môže sa zvýšiť aj ekonomická náročnosť pestovania niektorých plodín.

Pri vyšších teplotách sa v budúcnosti predpokladá aj vyšší výskyt hniloby jadrového ovocia spôsobený hubou Monilia fructigena, múčnatky viniča, múčnatky jabloňovej a vyšší výskyt vírusových ochorení. Pre výskyt škodcov majú význam teplotné extrémy zimy. "Môže sa stať, že sa vplyvom teplotných zmien dostanú do oblasti, kde sa doteraz nevyskytovali a začnú napádať stromy, ktoré boli doteraz chránené," konštatovala Fischerová. Ako uviedol riaditeľ odboru geológie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Ľudovít Kucharič, jeden stupeň oteplenia znamená približne 20 metrov stúpnutia hladiny mora a oceánov, asi 100-kilometrový posun klimatickej zóny za jedno storočie, či 150 metrov posunu alpských zón smerom do vyšších nadmorských výšok.

Z výsledkov správy Vplyv zmeny klímy na zložky životného prostredia, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, Slovenský hydrometeorologický ústav v spolupráci so spoločnosťou LARIVE SLOVAKIA ďalej vyplýva, že v 20. storočí výrazne poklesla relatívna vlhkosť vzduchu a snehová prikrývka na celom území, s výnimkou najvyšších horských oblastí. Zvýšené teploty menia aj dĺžku a nástup vegetačných období.

SITA/AP