Zlých duchov vyháňali Lucie cesnakom a husím krídlom

  Obľúbený bol najmä u dedinskej mládeže, ktorá ho vítala hrou na bosorky a navštevovaním chalúp, kde Lucie robili rôzne tajuplné úkony.
      Dievčatá sa večer na svätú Luciu zahalili do bielych plachiet, zamúčili si tváre a v rukách s husími krídlami a vencami cesnaku vstupovali do gazdovských domov. Medzi sebou sa nerozprávali, iba cmukali, mrmlali, vrčali a mávaním rúk dôrazne vyháňali z chalupy choroby, zlo a tajomných duchov. Tí sa najradšej ukrývali v kútoch, pod stolom a posteľami, odkiaľ ich Lucie vymetali husím krídlom. Aby sa duchovia nevrátili, urobili Lucie na dverách cesnakom kríž v podobe písmena X, podobne natreli aj prahy a kľučky dverí.
      Tam, kde boli v chalupe deti, zaujímali sa Lucie, ktoré sú poslušné a naopak, ktorým treba krídlom pohroziť. Dobrým deťom dala Lucia sušené ovocie alebo oriešok z košíka. Naprázdno neobišli ani Lucie. Štedrý gazda či gazdiná sa im za vyhnanie duchov poďakovali a pridali drobný peniaz. Pre dievčatá to bola vítaná príležitosť ako prísť k niekoľkým korunám na stužky, či inú parádu. Nečudo, že v bohatých chalupách sa za večer vystriedalo aj niekoľko skupín Lucií a izba ešte dlho voňala cesnakom.

Na sviatok svätej Lucie mali kedysi svoje povinnosti aj mládenci

Najznámejším zvykom na sviatok svätej Lucie je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách po chalupách, ktorých úlohou bolo vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia. Na starej dedine mali však v tento, najmä u mládeži obľúbený sviatok, svoje povinnosti aj mládenci.
      Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom.
      Deň sv. Lucie bol významný aj pre dievčatá zrelé na vydaj. V tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a... samozrejme pisateľka.

(TASR)