Zločiny treba pripomínať, tvrdí kandidát Smeru na šéfa ÚPN

BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) – Zločiny proti ľudskosti nestačí podľa kandidáta na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondreja Krajňáka iba dokazovať, ale rovnako je potrebné tieto zločiny verejnosti neustále pripomínať.


Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, je známe, že národ, ktorý nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať. Ide tu podľa neho o širokospektrálne zameranú činnosť.

„Poslanie ÚPN preto zďaleka nie je iba záležitosťou historikov,“ povedal. Krajňáka ako kandidáta na predsedu Správnej rady ÚPN navrhol v piatok Smer-SD

Krajňák by budúcnosť ÚPN v prípade zvolenia postavil na troch pilieroch. „Tým prvým je archív ÚPN. Je to najvzácnejší materiál po bývalej ŠtB, ktorý ústav vlastní a uchováva. Je to banka príbehov a životných osudov, ktoré môžu byť dôležitou inšpiráciou pre bádateľov,“ vyhlásil. Jeho cieľom bude preto aj naďalej odborne a citlivo nakladať s uloženými


Najdôležitejším pilierom má byť živá pamäť

Druhým pilierom podľa Krajňáka je výskum, do ktorého zapadá evidovanie a dokumentácia zločinov v období neslobody. Ústav podľa neho vedecky báda a prináša nespochybniteľné dôkazy o tomto období. Po porade s odborníkmi ÚPN má záujem o systematické spracovanie jednotlivých období prenasledovania.

Najdôležitejším pilierom má byť podľa Krajňáka živá pamäť. „Je to fenomén v ÚPN, ktorý síce existuje v náplni činností viacerých oddelení a referátov, ale neexistuje ako cieľavedomá systematická činnosť,“ povedal. Patria sem nakrúcanie Oral history, výroba audiovizuálnych diel, popularizačné a osvetové aktivity, výročia, výstavy, festivaly – Festival slobody, diskusné podujatia, exkurzie či zverejňovanie informácií na internete.

Krajňák má tiež záujem, aby v ÚPN vzniklo samostatné pracovisko, ktoré bude zastrešovať medzinárodnú spoluprácu. „Rozvinuli by sme intenzívnu spoluprácu s medzinárodnou inštitúciou Pamäť a solidarita, ktorá je garantom európskych pamäťových inštitúcií v Európe,“ konštatoval.

Podľa Krajňáka kompetencia záujmu ÚPN je vymedzená dátumom od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989. Historici ústavu sa preto budú vyjadrovať aj k obdobiu Slovenskej republiky z rokov 1939-45, ktorá bola štátom s totalitným režimom a je predmetom skúmania našej histórie.

„Ako dokumentarista ÚPN som mal možnosť stretnúť sa osobne s ľuďmi, ktorí prežili holokaust. Ich autentické výpovede na mňa veľmi zapôsobili. Aj preto považujem zľahčovanie podielu viny ústavných činiteľov a samotného prezidenta Slovenského štátu na deportáciách za historicky neopodstatnené až nemorálne. Prezident Jozef Tiso niesol plnú zodpovednosť za každé svoje rozhodnutie,“ zdôraznil Krajňák.

Slovenské národné povstanie považuje Krajňák za historické vzopätie Slovákov proti totalite a nemeckej agresii. „V povstaní zomierali hrdinovia za našu slobodu a demokraciu, za zaradenie Slovenska k víťazným mocnostiam 2. svetovej vojny,“ upozornil.


Úlohou ústavu je otvoriť aj témy prenasledovania

Krajňák však pripomína, že agenda záujmu ÚPN je široká a týka sa aj ďalších období od roku 1945 do roku 1989, ktoré si zaslúžia rovnakú pozornosť a adekvátny priestor.

„Prenasledovanie nevinných ľudí končiace mnohokrát tragédiami, život v obmedzenom fyzickom a duchovnom priestore sú veci, ku ktorým budeme pristupovať veľmi citlivo a zodpovedne. Viem, že zatiaľ v ÚPN sa napríklad ešte nikto nevenoval dokumentom, ktoré sa týkajú zavlečených občanov do sovietskych pracovných táborov,“ povedal. Podľa Krajňáka úlohou ústavu je otvoriť aj témy prenasledovania slovenských občanov v zahraničí. Vo svojich postojoch chce byť Krajňák v prípade zvolenia vždy na strane trpiacich a prenasledovaných, či už pre politické, alebo náboženské presvedčenie. Toto považuje za memento aj pre činnosť ÚPN.

Krajňáka ako kandidáta na predsedu Správnej rady ÚPN navrhol v piatok Smer-SD. Krajňák pracuje na ÚPN od roku 2004 a v súčasnosti je vedúcim referátu Oral history. Okrem Krajňáka na post šéfa ÚPN kandiduje aj Marián Gula, ktorého navrhli strany Ľudovej platformy. Voľby predsedu by sa mali konať na budúci týždeň. Parlament bude o predsedovi správnej rady rozhodovať už po tretí raz. V prvých dvoch prípadoch Smer-SD nenavrhol do voľby žiadneho kandidáta. Ústav od 1. februára vedie ako štatutár August Lang na základe poverenia od predchádzajúceho predsedu Ivana Petranského, ktorého funkčné obdobie sa skončilo 31. januára.