Zlatou érou pražského divadla Semafor boli šesťdesiate roky

Praha/Bratislava 30. októbra (TASR) – Pražské divadlo Semafor je spojené predovšetkým s menami Jiřího Suchého, Jiřího Šlitra a Ferdinanda Havlíka. Od prvej premiéry komédie Člověk z půdy, ktorú herci odohrali 30. októbra 1959 prešlo už 55 rokov a v divadle sa vystriedali desiatky známych českých umelcov: Jiří Grossmann, Miloslav Šimek, Pavlína Filipovská, Dagmar Patrasová, Josef Dvořák, Jiří Císler, Eva Pilarová, Naďa Urbánková, Hana Hegerová, Petra Janů, Karel Černoch, Waldemar Matuška, Karel Gott, Karel Štědrý, František Ringo Čech, Petr Nárožný, Ferdinand Havlík, Petra Černocká a mnohí ďalší.


Názov zo skratky

Názov divadla Semafor je vlastne akronym (skratka pomenovania) utvorený z prvých slabík slovného spojenia Sedm Malých Forem. Toto pomenovanie malo vyjadrovať pôvodný zámer zakladateľov divadla. Chceli sa venovať čo najširšiemu spektru umeleckých žánrov: filmu, poézii, jazzu, bábkoherectvu, tancu, výtvarnému umeniu a hudobnej komédii. Tento úmysel vydržal iba niekoľko sezón, pretože na umelcov sa kládli príliš veľké nároky.

Pôvodné sídlo tohto divadla bolo v súčasnom Činohernom klube. Semafor sa sťahoval niekoľkokrát: z ulice Ve Smečkách v roku 1963 do divadla v pasáži Alfa na Václavskom námestí, v rokoch 1995 až 2002 účinkovali v Karlínskom hudobnom divadle, od roku 2005 majú domovskú scénu vo vlastnom divadle v pražských Dejviciach.

Prvou hrou Semaforu bola hudobná komédia Člověk z půdy. Text napísal J. Suchý a autorom hudby bol J. Šlitr. V hlavnej úlohe spisovateľa Antonína Sommra alternovali Miroslav Horníček a Miloš Kopecký (neskôr František Filipovský). Hra mala na tú dobu neuveriteľných 228 repríz. Hitmi sa stali piesne Včera neděle byla (v rokoch 1959 - 1965 bola najpredávanejšou platňou, jej predaj prekročil 340.000 kusov), ktorú spievala Pavlína Filipovská. Nasledovalo pásmo pesničiek Zuzana je sama doma (1960), hra Taková ztráta krve (1960), Papírové blues (1961), ďalšie pesničkové pásmo Zuzana je zase sama doma (1961).

Prvý odchod

V roku 1962 prišlo k prvému väčšiemu odchodu hercov a spevákov z divadla. Odišli M. Horníček, E. Pilarová, W. Matuška, K. Štědrý. Jiří Suchý si totiž Semafor predstavoval trochu komornejšie a ako autorské divadlo. Dvojica Suchý – Šlitr sa spolu po prvý raz na pódiu objavila v roku 1962 v ich najslávnejšom predstavení Jonáš a tingl-tangl. Nasledovali opäť pásma pesničiek Zuzana není pro nikoho doma (1963), Recital 64 (1964) a Zuzana je všude jako doma (1965). V roku 1964 natočili Suchý so Šlitrom a ďalšími svojimi kolegami (E. Pilarovou, W. Matuškom, K. Gottom, H. Hegerovou a i.) filmový muzikál Kdyby tisíc klarinetů. Ďalšieho televízneho spracovania sa dočkala aj opera Dobře placená procházka (1965). V roku 1966 sa dvojica komikov Suchý – Šlitr rozdelila. Jiří Suchý hral v Benefici, kde spolu s ním po prvýkrát vystúpila aj nová komická dvojica Miloslav Šimek s Jiřím Grossmannom (po Grossmannovej smrti v roku 1971 sa so Šimkom spojil Luděk Sobota a neskôr Jiří Krampol). Jiří Šlitr účinkoval v Ďáblu z Vinohrad. V roku 1967 uviedli v Semafore program Tak co pane barone, o rok neskôr bláznivú komédiu Poslední štace. Autorský tandem Jiří Šlitr (hudba) a Jiří Suchý (texty) vytvoril desiatky úspešných piesní, z nich mnohé doslova zľudoveli. Hitmi boli Zuzana, Láska nebeská, Tu krásu nelze popsat slovy či Purpura. V roku 1969 mal premiéru úspešný kabaret Jonáš a doktor Matrace.


Prvá úspešná éra divadla Semafor a dvojice Jiří Suchý – Jiří Šlitr sa skončila 26. decembra 1969, keď za tragických okolností zomrel Jiří Šlitr (otrávil sa svietiplynom vo svojom ateliéri). Suchý sa autorsky spojil s Havlíkom. Pre divadlo však nastali ťažké časy. Ľudia vítali, že po dlhých rokoch sa do divadla namiesto výchovy vrátila zábava. Tú ale ukončila normalizácia a cenzúra. V roku 1970 mal Semafor na pár dní dokonca zastavenú činnosť. Suchý podpísal 2000 slov, neskôr aj petíciu za prepustenie Václava Havla (Několik vět), za čo dostal zákaz vystupovať v televízii a rozhlase, nevydávali sa platne s jeho nahrávkami. Hry, ktoré v tom čase uvádzal Semafor však neboli úspešné, a tak Suchý uvažoval o konci svojej kariéry.

Ukážka z hry Kytice



Toto rozhodnutie zmenil rok 1972, kedy slávili úspech s prepracovanými Erbenovými baladami Kytice (dodnes je to najhranejšie predstavenie, viac ako 600 repríz). Takisto vzniklo piate pokračovanie pesničkového pásma Zuzana v lázni. Po prvý raz sa tu objavilo trio Kašpar+Baltazár+Melicherová (J. Dvořák, J. Suchý a J. Molavcová, ktorá sa stala od roku 1974 Suchého javiskovou partnerkou). Od roku 1975 boli na divadlo vyvíjané politické tlaky, Suchý odmietol v roku 1977 podpísať Antichartu, čo ešte viac dráždilo komunistický režim. Za jeho chrbtom vznikla v divadle ďalšia tvorivá skupina (viedol ju Josef Dvořák), ktorá mu uberala priestor na scéne. Obdobie samostatnosti divadla sa skončilo v roku 1980, kedy divadlo Semafor zaradili pod Hudobné divadlo v Karlíně.

Prví štrajkovali

V novembri 1989 sa Semafor medzi prvými pripojil k štrajku divadelníkov. V jeho priestoroch bývali besedy s divákmi a predtým zakázanými hosťami. V januári 1990 sa zišli predstavitelia troch "Semaforských scén" – J. Dvořák, M. Šimek a J. Suchý. Prví dvaja chceli pokračovať v spolupráci, avšak Suchý si prial svoje divadlo. Dvořák so Šimkom teda z divadla odišli. V priestoroch, kde Semafor tridsať rokov hrával sa začala rekonštrukcia, a tak divadlo stratilo aj svoje priestory. V októbri 2005 sa Jiřímu Suchému podarilo otvoriť úplne nové divadlo v Prahe Dejviciach. Hlavnými protagonistami sú Suchý a Molavcová. Svoje tvorivé námety čerpajú z tvorby dvojice Suchý – Šlitr.

Keď Semafor v roku 1959 začínal, Jiří Šlitr dával tomuto projektu životnosť päť rokov. Hovorieval: "To bude tak päť rokov, sme módny artikel, teraz to zaberá". Sám prežil v divadle desať rokov. "My sme sa trafili do doby, našli sme presne to, čo tá doba potrebovala. Robili sme divadlo, pretože nás to bavilo, taká napoly súkromná zábava", dodal pre TASR Jiří Suchý.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR