|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. júla 2013
Zlatokopi vyryžovali zlatinky z piesku tužinského potoka
Na snímke Poliak Jaroslav Dudkiewicz, ktorý prišiel súťažiť aj s manželkou a dcérou, skúšajú ryžovať zlato v potoku 23. júla 2013.
Zdieľať
Na snímke Poliak Jaroslav Dudkiewicz, ktorý prišiel súťažiť aj s manželkou a dcérou, skúšajú ryžovať zlato v potoku 23. júla 2013. Foto: TASR/Pavol Remiáš
Tužina 23. júla (TASR) – Zlatokopi zo šiestich krajín, účastníci otvorených majstrovstiev Slovenskej a Českej republiky v ryžovaní zlata, ktoré sa uskutočnili počas uplynulého víkendu nad hornonitrianskou obcou Tužina, vyskúšali nesúťažne ryžovať zlato aj z piesku v tužinskom potoku. Na jeho brehu sa totiž majstrovstvá konali. Väčšinou boli úspešní.Poliak Jaroslav Dudkiewicz, ktorý prišiel súťažiť aj s manželkou a dcérou, si tiež do svojej ryžovacej panvice nabral hrubého piesku a potom pyšne ukazoval, tri malé sotva milimetrové zlatinky, ktoré mu po premytí piesku na panvici zostali. „Je to priamy dôkaz, že táto časť hornej Nitry je skutočné zlatonosná,“ konštatoval František Verbich, prezident Slovenskej asociácie zlatokopov, povolaním banský inžinier. Podľa neho v minulých storočiach sa v oblasti Strážovských vrchov, Malej Magury dobývalo zlato hlbinným banským spôsobom. Neskôr zlato objavili aj v naplaveninách potokov a tam ho ryžovali podobným spôsobom ako dodnes na súťažiach zlatokopov.
„O ťažbe zlata, množstve vyryžovaného vzácneho kovu, ale aj vybudovaných banských dielach však neexistuje žiadna dokumentácia. Dobývanie zlata totiž v minulosti koordinovali karpatskí Nemci, ktorí asi v 15. storočí kolonizovali túto oblasť nazývanú Hauerland, práve pre ťažbu zlatonosnej rudy. No po druhej svetovej vojne, keď sa mnohí karpatskí Nemci museli nútene vysťahovať, zobrali so sebou mapy a celú dokumentáciu, ktorá sa potom pravdepodobne stratila“, uviedol Verbich. „O existencii banských štôlní sa traduje, že v neďalekej Chvojnici sa raz jednému gazdovi stratili kozy. Vošli do jednej banskej štôlne a vyšli z inej štôlne v druhej doline pri Tužine,“ povedal s úsmevom prezident. „V susednej Malinovej zasa ľudia z času na čas narazia na štôlne vystužené drevenou výstužou napríklad pri kopaní studní,“ dodal.
Hoci by sa ľudia aj chceli opätovne vrátiť k ryžovaniu zlata vo veľkom, sotva by zbohatli, upozornil starosta Tužiny Ján Sloboda. Veď už v 16. storočí začala ťažba zlata upadať. Postupne sa totiž stala nerentabilnou a obyvatelia sa potom viac venovali poľnohospodárstvu a remeslám, uzavrel starosta.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR