Zlato je investičná poistka v krízových situáciách

 

Záujemcovia o investovanie do zlata si môžu v zahraničí zriadiť v špecializovaných bankách takzvané alokované účty. Fyzické zlato je tam v podobe mincí a tehličiek uložené v trezore. Majiteľ za úschovu a stráženie pokladu však musí platiť depozitárovi poplatok, rovnako, ako aj za poistenie. Menej nákladné sú nealokované účty, keď klient nakupuje fiktívne zlato, ktoré sa nenachádza v žiadnom depozite.

 

Drahé kovy obľubujú obchodovať aj špekulanti na komoditných trhoch. Zarobiť vedia tak na vzostupe, ako aj na poklese ceny, bez toho, aby zlato fyzicky vlastnili. Investor totiž nepredáva komoditu, ale jej derivát. Avšak jedná sa o jeden z najrizikovejších nástrojov na finančnom trhu. Vysoký potenciál zisku je kompenzovaný nebezpečenstvom straty.

 

„Zlato bolo tisícročia považované za najlepší nástroj pre platobný styk ale aj za výborného uchovávateľa hodnôt - peniaze. Náročnosť ťažby a obmedzenosť výskytu v prírode, spolu s jeho výbornými vlastnosťami (stálosť, lesk, a znášanlivosť s ľudským organizmom, ktoré sa hodili pre zubárov, lekárov, klenotníkov a neskôr aj v elektrotechnickom priemysle), zvyšovali a udržiavali jeho cenu,“ podotýka Vladimír Gešperík z Capital Markets.

 

Aj po zavedení papierových peňazí, neskôr elektronických, väčšina centrálnych bánk vo svete garantovala výmenu bankoviek za zlato pri dlhodobo garantovanom stálom kurze. To platilo až do roku 1971, keď americký prezident Richard Nixon zrušil takzvaný zlatý štandard, teda zameniteľnosť dolárových bankoviek za zlato. Dôvodom bolo najmä obmedzenie, ktoré toto naviazanie predstavovalo pre monetárnu politiku FED-u a fiškálnu politiku vlády USA. Po zrušení naviazania mohol FED emitovať do obehu oveľa viac peňazí, ako mu predtým umožňovalo dodržiavanie zlatého štandardu.

 

„Tým ostal priestor pre aktívnejšiu monetárnu politiku. Po mnohých rokoch nízkej inflácie sa tým ale vytvoril priestor na zvýšenie cenovej hladiny v dôsledku väčšieho množstva dolárov v obehu. Zvýšená inflácia pomohla vláde USA znížiť hodnotu dlhu, dôsledkom bol však nárast cien komodít,“ zhodnotil Gešperík.