Život rakúskej cisárovnej Sissi ukončil atentátnik pred 125 rokmi

Alžbeta Bavorská, manželka rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa, známa ako Sissi, vstúpila do histórie ako obľúbená panovníčka, ktorá sa vzbúrila proti tradíciám dynastie Habsburgovcov. Vedená svojím nezávislým duchom sa už v mladosti nestotožňovala s očakávaniami viedenského dvora, túžila sa emancipovať a s obľubou cestovala. Jej život však predčasne vyhasol rukou anarchistu, ktorým bol frustráciou a pomstou hnaný robotník Luigi Lucheni.

Sissi naposledy vydýchla 10. septembra 1898 v Ženeve, počas jednej zo svojich ciest. Od atentátu na rakúsku cisárovnú a uhorskú kráľovnú Alžbetu uplynie v nedeľu 10. septembra 125 rokov.

Obeťou 25-ročného Taliana Luigiho Lucheniho mal byť pôvodne princ Henri Philippe Marie d'Orléans. Následník francúzskeho trónu však v krátkom čase zrušil svoju návštevu Ženevy. Lucheni sa ale svojho vražedného plánu nevzdal. Ako sirota pretĺkajúca sa životom a v domnienke, že odstráni sociálnu nespravodlivosť, neváhal zabiť akéhokoľvek člena monarchie. Preto využil príchod cisárovnej Sissi do Ženevy, ktorá prišla navštíviť barónku Rothschildovú. Keďže nešlo o oficiálnu štátnu návštevu, Alžbeta Bavorská cestovala inkognito.

Napriek tomu, že ju 5. septembra 1898, teda 5 dní pred smrťou, prišiel do hotela Beau Rivage varovať pred hrozbou útoku zo strany anarchistov ženevský policajní prezident, policajnú ochranu odmietla. Správa o jej pobyte v Ženeve sa medzitým rozšírila, čo neuniklo Lucheniho pozornosti.

Sledoval príchody a odchody Alžbety Bavorskej a jej spoločníčky grófky Irmy Sztárayovej v blízkosti hotela a následne si na ne počkal na promenáde pri Ženevskom jazere. V desiaty septembrový deň roku 1898 sa obidve vydali do prístavu, aby sa parníkom vrátili do kúpeľov v oblasti Caux, ktorá je dnes súčasťou mesta Montreux.

Pilníkom zaútočil na cisárovnú a spôsobil jej smrteľnú ranu do srdca. Sila úderu spôsobila, že Sissi spadla na zem, ale vzápätí sa postavila. Presvedčená, že ju útočník iba udrel nastúpila na loď, ale krátko na to skolabovala. Keď Irma Sztárayová rozopla cisárovnej živôtik, aby jej pomohla dýchať, zbadala ranu po bodnutí a cisárovnú prikázala odniesť späť do hotela.

Zatiaľ čo sa narýchlo privolaní lekári márne usilovali zachrániť život cisárovnej, Luigi Lucheni už v rukách polície vyhlásil: "Dostal som ju, musí byť mŕtva." Svoje konanie odôvodnil tým, že je anarchista a dodal, že keby všetci anarchisti mali taký zmysel pre povinnosť ako má on sám, čoskoro by neexistovala žiadna buržoázna spoločnosť ani nespravodlivosť.

Správa o úmrtí Sisi svet šokovala. Nešlo však o prvý takýto útok na jednu z korunovaných hláv európskych panovníkov. Anarchisti sa zameriavali aj na politikov, sudcov a prokurátorov. Švajčiarsko sa ocitlo v situácii, keď ho tlač v susedných krajinách obvinila, z liberálnej azylovej politiky, ktorá poskytuje útočisko extrémistom všetkého druhu.

Dva mesiace po atentáte, 10. novembra 1898, sa Luigi Lucheni postavil pred súd. Verdikt znel - doživotný trest. O dva týždne neskôr sa v Ríme zástupcovia 21 krajín zúčastnili na Prvej medzinárodnej konferencii na obranu spoločnosti pred anarchistami, na ktorej okrem iného odsúhlasili zriadenie špeciálnych organizácií na sledovanie osôb podozrivých z anarchizmu.

Atentátnik Luigi Lucheni žiadal kvôli vlastnému zviditeľneniu, aby mu bol udelený trest smrti. Jeho žiadosť bola zamietnutá. Svoj život údajne dobrovoľne ukončil 19. októbra 1910 obesením sa v cele.

Po smrti lekári skúmali Lucheniho mozog. Hlava atentátnika cisárovnej Sissi naložená v liehu sa až do roku 2000 nachádzala vo viedenskom múzeu Josephinum. Následne ju tajne pochovali na viedenskom Ústrednom cintoríne (Zentralfriedhof) len niekoľko kilometrov od kapucínskej krypty, kde ležia pozostatky cisárovnej Alžbety.