Život a dielo Ľ. Štúra boli predmetom monografií literárnych vedcov

Tagy: Ľudovít Štúr

Bratislava 28. júna (TASR) - Energický muž činu Jozef Miloslav Hurban dodržal slovo dané synovi a napísal životopis Ľudovíta Štúra. Je to monumentálne literárne dielo veľkej historickej hodnoty, napísané originálnym literárnym štýlom a krásnou dobovou slovenčinou. Bola to aj Hurbanova dôstojná rozlúčka so životom, zodpovedajúca jeho dramatickému priebehu i jeho dielu a hrdinským činom.


Od osemdesiatych rokov 19. storočia teda existoval Štúrov životopis z pera toho najpovolanejšieho autora. Napriek tomu, spoločnosť a v rámci nej najmä študenti, pociťovali potrebu poznať Štúrov život a dielo v prehľadnej skratke, v jednoduchej podobe monografie. Potreba takéhoto diela sa ukázala najmä po vzniku Česko-Slovenskej republiky a našom národnom oslobodení, keď prudko vzrástla vzdelanosť nášho národa, pretože sme si vytvorili dynamickú štruktúru slovenského školstva na všetkých stupňoch vzdelávania.

Prvý sa o to pokúsil Pavel Hronec, evanjelický kňaz v Hronseku a budúci protifašistický bojovník. Napísal vyše tridsaťstranovú brožúru Ľudovít Štúr - jeho život a dielo. Knižku vydal Zväz evanjelickej mládeže v Bratislave roku 1936 a brožúra slúžila svojmu účelu celých dvanásť rokov.

Druhú prehľadnú monografiu o živote a diele Ľudovíta Štúra napísal literárny vedec Andrej Mráz, od roku 1941 profesor Filozofickej fakulty, najskôr Slovenskej univerzity a potom Univerzity Jana Amosa Komenského v Bratislave. Monografia vyšla v novovzniknutom vydavateľstve Tatran v Bratislave v roku 1948. Všetko nasvedčuje tomu, že sa tak stalo z iniciatívy vtedajšieho generálneho riaditeľa, spisovateľa Ľuda Zúbka a ekonomického riaditeľa, básnika Andreja Plávku. Monografia potom viac rokov slúžila ako základný študijný materiál pre budúcich slovenčinárov, no jej vydanie malo aj politický rozmer. Novej, komunistickej moci ukázalo, že osobnosti Ľudovíta Štúra sa nemienime vzdať, aj keď kritizoval socializmus a komunizmus a aj keď ho kritizovali Marx a Engels.

Tretiu monografiu, tiež s názvom Ľudovít Štúr, napísal vysokoškolský pedagóg v Prahe Jan Linhart. Brožúra vyšla vo vydavateľstve Československý spisovatel v Prahe v roku 1952 ako 3. zväzok personálnej edície Malá řada. Autor sa v nej sústredil najmä na pedagogickú činnosť Ľudovíta Štúra.

Štvrtú monografiu Ľudovít Štúr napísal historik Vladimír Matula a vyšla vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied v roku 1956. Je to širšie koncipované dielo, ktoré roky slúžilo vysokoškolskej mládeži. Samotný autor sa cez toto dielo prepracoval k celoživotnému vyhľadávaniu a skúmaniu dokumentov k Štúrovmu životu a k obdobiu nášho národného obrodenia. Za týmto účelom strávil aj mnoho mesiacov v Moskovskom štátnom archíve.

Zvýšený záujem o osobnosť a dielo Ľudovíta Štúra vyvrcholil v roku 1956 pri storočnom výročí od jeho tragického skonu. Historik Karol Goláň k výročiu napísal novú monografiu - Ľudovít Štúr 1856 - 1956. Kniha vyšla vo väzbe so Štúrovým portrétom v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave v roku 1956. Je to vedeckejšie i obšírnejšie poňatá monografia o Štúrovi, do ktorej sa už premietli aj zistenia literárneho historika a editora Štúrových spisov Jozefa Ambruša. Svedčí o tom aj rozsah knihy - má 173 strán.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Tagy: Ľudovít Štúr