|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. januára 2006
Živnostníci si môžu dať stravné do nákladov.
Ľudia vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatne zárobkovú činnosť si konečne môžu odpočítať svoje náklady na stravu z dane z príjmov.
Zdieľať
Podnikatelia sa tak v tomto smere dostávajú na rovnakú úroveň ako ich zamestnanci. Umožnila to novela zákona o dani z príjmu, ktorá nadobudla účinnosť prvého januára tohto roka.
Jedinou možnosťou, pri ktorej si doteraz mohol živnostník zohľadniť náklady na stravovanie, boli pracovné cesty. Do spomenutého zákona však bolo vsunuté ustanovenie, podľa ktorého pre samostane zárobkovo činné osoby sa za daňové výdavky považujú už aj výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Najviac však v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnanca. A práve v otázke počtu pracovných dní nemajú ešte jasno ani na Daňovom riaditeľstve SR.
Ako konštatovala Beáta Uhrínová z DR SR, nie je totiž ešte zrejmé, ako bude živnostník preukazovať, kedy je v práci a kedy nie. Hovorca ministerstva financií Peter Papanek upozorňuje, že „ak sa ustanovuje, že v rozsahu ako pri zamestnancovi, tak nejde o uplatnenie takéhoto výdavku počas 365 dní v kalendárnom roku.“ Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Vojtecha Gottschalla by najjednoduchším riešením bolo vychádzať z počtu pracovných dní v roku. Na rok 2006 je to 247 dní plus sviatky, počas ktorých budú mnohí podnikatelia pracovať. „Nad rámec toho by to musel preukázať, ak robil, tak to má doložené dodacím listom, faktúrou či pokladničným dokladom,“ myslí si Gottschall.
Naopak, jasno je vo výške výdavkov. Vychádza sa zo zákona o cestovných náhradách. Daňovo uznateľným nákladom tak bude 55 % z výšky maximálnej preplácanej hodnoty stravného lístka. Tá je v súčasnosti napríklad pri pracovnej ceste od 5 do 12 hodín v sume
89 Sk.
Možnosť odpočítať si svoje výdavky na stravu však nebudú mať všetci. Ako upozornil zástupca SŽK Robert Schmidt, netýka sa to tých, ktorí vykonávajú podnikanie či inú samostatne zárobkovú činnosť len popri svojom zamestnaní. Rovnako sa nevzťahuje ani na tých živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne daňové výdavky. Profit z tejto úpravy zákona o dani z príjmov tak bude podľa neho mať asi 150- až 200-tisíc podnikateľov či SZČO, dosah na štátny rozpočet očakáva v minimálnej výške.
Výdavky na stravovanie si je možné uplatniť od 1. januára 2006. Dôležité je, že daňovník ich musí preukázať, to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad stravného. A to napríklad faktúrou o kúpe obedových lístkov.
Ako konštatovala Beáta Uhrínová z DR SR, nie je totiž ešte zrejmé, ako bude živnostník preukazovať, kedy je v práci a kedy nie. Hovorca ministerstva financií Peter Papanek upozorňuje, že „ak sa ustanovuje, že v rozsahu ako pri zamestnancovi, tak nejde o uplatnenie takéhoto výdavku počas 365 dní v kalendárnom roku.“ Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Vojtecha Gottschalla by najjednoduchším riešením bolo vychádzať z počtu pracovných dní v roku. Na rok 2006 je to 247 dní plus sviatky, počas ktorých budú mnohí podnikatelia pracovať. „Nad rámec toho by to musel preukázať, ak robil, tak to má doložené dodacím listom, faktúrou či pokladničným dokladom,“ myslí si Gottschall.
Naopak, jasno je vo výške výdavkov. Vychádza sa zo zákona o cestovných náhradách. Daňovo uznateľným nákladom tak bude 55 % z výšky maximálnej preplácanej hodnoty stravného lístka. Tá je v súčasnosti napríklad pri pracovnej ceste od 5 do 12 hodín v sume
89 Sk.
Možnosť odpočítať si svoje výdavky na stravu však nebudú mať všetci. Ako upozornil zástupca SŽK Robert Schmidt, netýka sa to tých, ktorí vykonávajú podnikanie či inú samostatne zárobkovú činnosť len popri svojom zamestnaní. Rovnako sa nevzťahuje ani na tých živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne daňové výdavky. Profit z tejto úpravy zákona o dani z príjmov tak bude podľa neho mať asi 150- až 200-tisíc podnikateľov či SZČO, dosah na štátny rozpočet očakáva v minimálnej výške.
Výdavky na stravovanie si je možné uplatniť od 1. januára 2006. Dôležité je, že daňovník ich musí preukázať, to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad stravného. A to napríklad faktúrou o kúpe obedových lístkov.
Stravné pre živnostníkov
- Upravuje ho novela zákona 595/2003 o dani z príjmov § 19 ods. 2 písmeno p.
- Výdavky na denné stravovanie sa neviažu na miesto výkonu práce či pracovnú cestu.
- Netýka sa to tých živnostníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť popri zamestnaní alebo si uplatňujú paušálne výdavky.
- Jeho výška je upravená na základe zákona o cestovných náhradách, od 5 do 12 hodín je to 89 Sk, od 12 do 18 hodín 135 Sk a nad 18 hodín 208 Sk. Daňovo uznateľný je 55% podiel z nich.
- Nejde o uplatnenie paušálnych náhrad, živnostník tak bude musieť vynaloženie výdavkov na stravu preukázať.
ss
Živnostníci si môžu dať stravné do nákladov. - diskusné fórum čitateľov