Žitňanská: Firmy, čo pýtajú peniaze za osobný bankrot, konajú neférovo

Bratislava 9. apríla (TASR) – Viaceré osoby a firmy sa pokúšajú zarobiť na ľuďoch snažiacich sa o osobný bankrot. Upozornila na to ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá považuje takéto podnikanie za neférové. Služby spojené s osobným bankrotom poskytujú od marca záujemcom výlučne pracoviská Centra právnej pomoci (CPP), a to bezplatne.


Žitňanskej rezort má informácie, že rôzni ľudia a spoločnosti zareagovali na nové pravidlá osobného bankrotu platiace od začiatku marca a ponúkajú za odplatu pomoc s jeho vybavovaním. Podľa ministerky si za takúto službu pýtajú 200 až 250 eur.

„Chcem každému povedať, že to považujeme za neférové konanie, pretože nakoniec každý, kto chce osobne zbankrotovať, skončí v Centre právnej pomoci. Je zbytočné vyhadzovať ďalšie peniaze,“ uviedla Žitňanská. Pripomenula, že za poradenstvo a vybavenie žiadosti netreba v CPP nič platiť a jedine centrum je oprávnené žiadosti posúdiť.

Podľa ministerky sa zatiaľ neznížil nápor, ktorý zažívajú CPP od začiatku marca, odkedy je účinná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Riaditeľka centra Eva Kováčechová prijala viaceré opatrenia, najmä skrátila konzultačný čas na polhodinu pre klienta. „Vo väčšine kancelárií sú teraz objednaní klienti na mesiace máj, možno jún,“ uviedla v polovici marca.

„Záujem nepoľavuje, skôr by som povedala, že sa ho Centru právnej pomoci darí lepšie zvládať,“ zhodnotila v piatok (7.4.) ministerka. „Máme veľký záujem o osobný bankrot, čiže musíme žiadať aj o istú trpezlivosť. Každý sa však raz dostane na rad, žiadna firma však nedokáže urýchliť osobný bankrot,“ poznamenala.

Centrum právnej pomoci bolo v súvislosti s novou náplňou personálne posilnené. K pôvodným 88 pracovníkom pribudlo 37 právnikov a pracovníkov prvého kontaktu so sociálnym vzdelaním. Nie je to konečný stav a v priebehu štyroch rokov sa má ďalej rozšíriť. K jeho súčasným 12 kanceláriám majú pribudnúť tri ďalšie a dnešných 16 konzultačných pracovísk sa má zvýšiť na necelých 30.

Zmeny v konkurznom zákone majú za cieľ podstatne znížiť náklady spojené so začatím konania o oddlžení. Nemajetným dlžníkom by mal s nimi pomôcť štát. Novela priniesla i ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania. Dlhov sa môže po novom dlžník zbaviť konkurzom alebo prostredníctvom splátkového kalendára.

Pri konkurze odovzdá na speňaženie majetok a súd následne rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Domáhať sa zbavenia dlhov môže iba raz za desať rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR