Zita Furková, divadelná, televízna a filmová herečka, slávi 85 rokov

Tagy: Zita Furková

Patrí k výrazným charakterovým herečkám rozsiahleho komediálneho žánru, ktorý sa prirodzene prelína aj do tragickej polohy. Najvýraznejšou podobou jej hereckého prejavu je tak tragikomédia. Vo štvrtok (6. marca) slávi 85 rokov.

Uznávaná divadelná, televízna a filmová herečka, scenáristka a režisérka pôsobila vo viacerých slovenských divadlách, ale jej meno je spojené hlavne s bratislavským Divadlom Astorka Korzo ´90. Pred filmovou kamerou debutovala pred viac ako 60 rokmi v snímke Vladislava Pavloviča Most na tú stranu (1961).

Zita Furková sa narodila 6. marca 1940 v Hradišti pod Vrátnom. Štúdium herectva absolvovala v roku 1962 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Po skončení štúdia začala divadelnú kariéru v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, ktorého členkou bola v rokoch 1962 - 1963. V rokoch 1963 - 1965 pôsobila vo vtedajšom Krajovom divadle v Trnave, v dnešnom Divadle Jána Palárika. Na javisku Krajového divadla v Nitre, dnešného Divadla Andreja Bagara, svoj herecký talent predvádzala v rokoch 1965 - 1966.

Vo Zvolene zaujala postavami Lujzy z hry Úklady a láska (1962), alebo Márie z komédie Večer trojkráľový (1962). Na javisku v Trnave upútala na seba pozornosť úlohami Ofélie z Hamleta (1964), Aničky zo ženského zákona (1964) a v Nitre postavou Mini z hry Lúpežník (1965) či Hany zo Hájnikovej ženy (1965).

V Bratislave pokračovala jej kariéra v Divadle poézie, v ktorom pôsobila od roku 1966 do roku 1968, keď začala pôsobiť v dnes už legendárnom Divadle na korze. Po jeho politicky vynútenom zániku v roku 1971 bola do roku 1990 členkou bratislavskej Novej scény.

V Divadle na Korze sa predstavila napríklad ako Fiokla Ivanovna v hre v Ženba (1969), alebo ako Anna Zmejnkinová v hre Svadba (1970). Na Novej scéne svoj tragikomický herecký prejav pretavila do postáv ako Cigánka (Pedro de Urdemalas,1972), Ria (Valentín a Valentína, 1973), Luzza (Sicílska komédia, 1974), Jula (Meniny, 1976), Líza (Všetkým na očiach, 1983), Šarlota (Višňový sad, 1984), alebo Amália (Neapol, mesto milionárov, 1985).

Po odchode z Novej scény sa zaradila medzi zakladajúce osobnosti bratislavského Divadla Astorka Korzo ´90, v ktorom bola prvou umeleckou šéfkou a účinkuje v ňom viac ako 30 rokov. Z jej spolupráce so spisovateľom Rudolfom Slobodom vznikli v 90. rokoch minulého storočia v Divadle Astorka Korzo ´90 pozoruhodné divadelné hry Armagedon na Grbe a Macocha, v ktorých aj účinkovala. Podobne o dve desaťročia neskôr napísal dve nové pôvodné hry aj Peter Pavlac Červená princezná a Einsteinova žena, v ktorých si tiež zahrala. Ako divadelná režisérka pre Astorku pripravila napríklad Lorcovu hru Dom Bernardy Alby.

Pred filmovou kamerou debutovala v roku 1961 v snímke Vladislava Pavloviča Most na tú stranu. O rok neskôr jednu z menších úloh stvárnila v známej komédii Jána Lacka Výlet po Dunaji. V hlavnej ženskej úlohe sa predviedla v roku 1965 v filme Koliesko, ktorý režíroval Dimitrij Plichta. Ďalšiu hlavnú postavu stvárnila v snímke Jozefa Režuchu Zločin slečny Bacilpýšky (1970). Predstavila sa aj v dráme Dušana Trančíka Pavilón Šeliem (1982), v rozprávke Miroslava Luthera Kráľ Drozdia brada (1984), v snímke Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre (1988), alebo vo filme Juraja Nvotu Rukojemník (2014).

Zita Furková účinkoval aj v desiatkach televíznych filmoch, medzi ktoré patria snímky Canarisova krvavá hviezda (1966), Veľké pokušenie (1974), Ťapákovci (1977), Lekár umierajúceho času (1984), Dies irae (1984), Nevera (1985), Kohút nezaspieva (1986), Dušička (1995), Priateľstva padajúceho lístia (Juraj Nvota, 1998), Zločin (1999), alebo Zámok na juhu (2000). Známa jej aj zo seriálov Silvánovci (1996 - 1997), Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Druhý dych (2011), alebo Kolonáda (2013).

Ako filmová režisérka a producentka zažila v roku 2003 svoj debut snímkou Jesenná (zato) silná láska. Patrila aj k priekopníkom slovenského dabingu, stála za dabingovými štúdia Atiz a Artefakt. Za stvárnenie divadelných postáv získala množstvo prestížnych ocenení, medzi nimi napríklad cenu Igric (1998), alebo Výročné ceny Slovenského literárneho fondu (1998, 2007). V roku 2013 ju ocenili na slávnostnom otvorení XVI. Festivalu A. Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom Kvetom Tálie, ktorý udeľujú významným slovenským hercom.

V roku 2017 si Zita Furková prevzala z rúk prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry a divadelného umenia.

Manželom Zity Furkovej bol významný grafický dizajnér a výtvarník Milan Veselý, ktorý napríklad vytvoril množstvo plagátov a propagačnej grafiky pre divadlá, najmä Novú scénu v Bratislave, Divadlo na korze či Divadlo Astorka Korzo ’90. Zomrel 27. septembra 2015.

Tagy: Zita Furková