Zistilo sa, čo stojí za vráskavou kožou psieho plemena Šar pej

Výskumníkom z americkej univerzity sa na genetickom kóde psov podarilo objaviť až 155 miest, ktoré môžu byť zodpovedné za rozličný výzor jednotlivých plemien.
 

Konkrétne u plemena Šar pej našli vedci rozdiely na géne známom ako HAS2, ktorý vytvára enzým dôležitý pri tvorbe kože. "Pravdepodobne sa na géne vyskytla mutácia, ktorá viedla k tomu, že sa narodilo skutočne vráskavé šteňa a chovateľ si povedal: ‚to vyzerá zaujímavo, pokúsim sa selektívne vyšľachtiť viac psov s takouto črtou,‘" vysvetlil Joshua Akey z University of Washington.
 

Domestikácia psov trvá už 14-tisíc rokov a vďaka umelým prostriedkom a výberovému chovu sa podarilo vyšľachtiť viac ako 400 rozličných rás. Každá z nich má iný výzor, farbu srsti či temperament. Chovatelia sa pokúšali získať zvieratá, ktorých charakteristiky by uspokojili aj vysoké nároky ich majiteľov. Niektoré plemená sú preto silnejšie či zručnejšie v love, iné zase pokojné, poslušné a starostlivé - ideálne na chov v domácnosti alebo hru s deťmi.
 

Vedcov pod vedením Joshua Akeya zaujímali predovšetkým genetické zmeny, zodpovedné za špecifické charakteristiky týchto zvierat. Analyzovali preto genómy 275 domestikovaných psov patriacich k desiatim rozličným rasám. Genetický register psov podrobili skenovaniu a zistili, ako bol kompletný genóm najlepšieho priateľa človeka ovplyvnený niekoľko storočí trvajúcim selektívnym chovom. Prišli na to, že ľuďom sa v tejto oblasti podarilo zaviesť zmeny. Objavili totiž 155 rozličných genetických miest, na ktorých sa nachádzajú dôkazy o manipulácii v chove.
 

Zistenia sú publikované v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
 

Informáciu zverejnili internetové portály abc.es a news.bbc.co.uk.

(SITA)»