|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. decembra 2013
Získali DNA z predka moderných ľudí - Homo heidelbergensis
Zo vzorky stehennej kosti starej približne 400.000 rokov sa vedcom podarilo získať doposiaľ najstaršiu DNA patriacu biologicky príbuznému druhu moderného človeka. Napísal o tom dnes britský denník Daily ...
Zdieľať
Londýn 5. decembra (TASR) - Zo vzorky stehennej kosti starej približne 400.000 rokov sa vedcom podarilo získať doposiaľ najstaršiu DNA patriacu biologicky príbuznému druhu moderného človeka. Napísal o tom dnes britský denník Daily Telegraph.
Vzácny genetický materiál bádatelia extrahovali z kosti človeka heidelberského (Homo heidelbergensis), príbuzného neandertálcom. Fosilizovanú kosť objavili pred takmer 20 rokmi v severošpanielskej jaskynnej lokalite Sima de los Huesos.
Takmer kompletnú mitochondriálnu DNA sa podarilo sekvenovať bádateľom Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu z nemeckého Lipska, ktorí na tento účel použili vlastné novovyvinuté metódy.
Získaný materiál následne porovnali s DNA moderného človeka a ľudoopov, ako aj neandertálcov a ďalších vyhynutých príslušníkov rodu Homo.
Na základe analýzy dospeli k prekvapivému záveru, že hominin zo Sima de los Huesos mal spoločného predka s tzv. denisovanmi - takisto príbuznými neandertálcov -, ktorí žili v rozsiahlych oblastiach Sibíri a strednej Ázie zhruba pred 700.000 rokmi, píše Daily Telegraph.
"Naše výsledky ukazujú, že teraz môžeme skúmať DNA z predkov človeka starých státisíce rokov. To otvára perspektívu štúdia génov predkov neandertálcov i denisovanov," komentoval riaditeľ Planckovho inštitútu profesor Svante Pääbo. Vedci o svojich zisteniach informovali prostredníctvom štúdie v prestížnom odbornom časopise Nature.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Homo heidelbergensis Foto: s1.zetaboards.com/
Vzácny genetický materiál bádatelia extrahovali z kosti človeka heidelberského (Homo heidelbergensis), príbuzného neandertálcom. Fosilizovanú kosť objavili pred takmer 20 rokmi v severošpanielskej jaskynnej lokalite Sima de los Huesos.
Takmer kompletnú mitochondriálnu DNA sa podarilo sekvenovať bádateľom Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu z nemeckého Lipska, ktorí na tento účel použili vlastné novovyvinuté metódy.
Získaný materiál následne porovnali s DNA moderného človeka a ľudoopov, ako aj neandertálcov a ďalších vyhynutých príslušníkov rodu Homo.
Na základe analýzy dospeli k prekvapivému záveru, že hominin zo Sima de los Huesos mal spoločného predka s tzv. denisovanmi - takisto príbuznými neandertálcov -, ktorí žili v rozsiahlych oblastiach Sibíri a strednej Ázie zhruba pred 700.000 rokmi, píše Daily Telegraph.
"Naše výsledky ukazujú, že teraz môžeme skúmať DNA z predkov človeka starých státisíce rokov. To otvára perspektívu štúdia génov predkov neandertálcov i denisovanov," komentoval riaditeľ Planckovho inštitútu profesor Svante Pääbo. Vedci o svojich zisteniach informovali prostredníctvom štúdie v prestížnom odbornom časopise Nature.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR