|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. januára 2011
Zisk bánk podľa predbežných údajov vzrástol vlani o asi 95 %
Banky pôsobiace na Slovensku dosiahli za minulý rok podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) hrubý zisk vo výške 663,5 mil. eur. V roku 2009 pritom bankové domy vykázali ...
Zdieľať
Foto: SITA/APBRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) - Banky pôsobiace na Slovensku dosiahli za minulý rok podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) hrubý zisk vo výške 663,5 mil. eur. V roku 2009 pritom bankové domy vykázali zisk pred zdanením v objeme 340,6 mil. eur. V prípade potvrdenia údajov centrálnou bankou by tak banky za minulý rok zaznamenali nárast zisku o takmer 95 %. Čisté úrokové výnosy bánk za január až december minulého roka predstavovali 1,68 mld. eur a výnosy z poplatkov a provízií dosiahli podľa predbežných údajov NBS 591,2 mil. eur.
Zisky bánk sa v závere minulého roka pokúšal zaťažiť mimoriadnou daňou opozičný Smer-SD. Poslanci NR SR však návrh najsilnejšej opozičnej strany na povinný odvod bánk do štátneho rozpočtu začiatkom novembra nepodporili. Smer-SD chcel zákonom o odvodoch vybraných finančných inštitúcií presadiť, aby sa od tohto roka pre banky zaviedol osobitný odvod vo výške 1,35 %. Ten by sa počítal z časti pasív konkrétnej banky. Návrh mal byť alternatívou k vládou pripravenému zvýšeniu základnej sadzby dane z pridanej hodnoty na 20 %.
K prípadnému zavedeniu špeciálnej bankovej dane v Európe sa minulý týždeň vyjadril aj guvernér NBS Jozef Makúch. Podľa jeho slov by malo zmysel zavedenie takejto dane len v tých krajinách, ktorým počas krízy pomáhal štát. "Banková daň má zmysel v tých štátoch, kde banky dostali pomoc, v štátoch kde banky pomoc nedostali, zmysel nemá," vyhlásil Makúch. V prípade ak Európa prijme jednotnú reguláciu v tejto oblasti a nedá štátom možnosť na individuálne rozhodnutie, by podľa guvernéra slovenskej centrálnej banky výnos z tejto dane nemal byť súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.
"Keď už toto nutné zlo nastane na Slovensku, tak by sa mali tie prostriedky sústreďovať v nejakom antikrízovom fonde, ktorý by sa v zlom čase využil a zmiernil dopady na banky," uviedol Makúch s tým, že za úplne zlé riešenie pokladá to, aby výnos z bankovej dane bol príjmom štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií chce dať v tejto veci podľa stanoviska, ktoré poskytlo agentúre SITA, prednosť "koordinovanej celoeurópskej diskusii“.
Čistý zisk bankového sektora za rok 2009 klesol medziročne o 50,8 % na 250,1 mil. eur. Hlavnými dôvodmi medziročného poklesu ziskovosti bánk boli podľa NBS nižšie tempo úverovania, zhoršovanie kvality úverových portfólií a výpadok devízových príjmov. Výpadok príjmov z devízových operácií malo za následok prijatie spoločnej európskej meny od začiatku roka 2009. Dôvodom prepadu ziskovosti bánk bol aj pokles poplatkov zo zahraničného platobného styku pre znižovanie poplatkov do zahraničia na úroveň poplatkov za tuzemské prevody finančných prostriedkov.
Zisky bánk sa v závere minulého roka pokúšal zaťažiť mimoriadnou daňou opozičný Smer-SD. Poslanci NR SR však návrh najsilnejšej opozičnej strany na povinný odvod bánk do štátneho rozpočtu začiatkom novembra nepodporili. Smer-SD chcel zákonom o odvodoch vybraných finančných inštitúcií presadiť, aby sa od tohto roka pre banky zaviedol osobitný odvod vo výške 1,35 %. Ten by sa počítal z časti pasív konkrétnej banky. Návrh mal byť alternatívou k vládou pripravenému zvýšeniu základnej sadzby dane z pridanej hodnoty na 20 %.
K prípadnému zavedeniu špeciálnej bankovej dane v Európe sa minulý týždeň vyjadril aj guvernér NBS Jozef Makúch. Podľa jeho slov by malo zmysel zavedenie takejto dane len v tých krajinách, ktorým počas krízy pomáhal štát. "Banková daň má zmysel v tých štátoch, kde banky dostali pomoc, v štátoch kde banky pomoc nedostali, zmysel nemá," vyhlásil Makúch. V prípade ak Európa prijme jednotnú reguláciu v tejto oblasti a nedá štátom možnosť na individuálne rozhodnutie, by podľa guvernéra slovenskej centrálnej banky výnos z tejto dane nemal byť súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.
"Keď už toto nutné zlo nastane na Slovensku, tak by sa mali tie prostriedky sústreďovať v nejakom antikrízovom fonde, ktorý by sa v zlom čase využil a zmiernil dopady na banky," uviedol Makúch s tým, že za úplne zlé riešenie pokladá to, aby výnos z bankovej dane bol príjmom štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií chce dať v tejto veci podľa stanoviska, ktoré poskytlo agentúre SITA, prednosť "koordinovanej celoeurópskej diskusii“.
Čistý zisk bankového sektora za rok 2009 klesol medziročne o 50,8 % na 250,1 mil. eur. Hlavnými dôvodmi medziročného poklesu ziskovosti bánk boli podľa NBS nižšie tempo úverovania, zhoršovanie kvality úverových portfólií a výpadok devízových príjmov. Výpadok príjmov z devízových operácií malo za následok prijatie spoločnej európskej meny od začiatku roka 2009. Dôvodom prepadu ziskovosti bánk bol aj pokles poplatkov zo zahraničného platobného styku pre znižovanie poplatkov do zahraničia na úroveň poplatkov za tuzemské prevody finančných prostriedkov.