Žilina sa na týždeň stala otvorenou knihou

Tento literárny festival, ktorým žila Žilina celý minulý týždeň, tak navyše dostal do daru sľubný darček, ďalšieho potenciálneho čitateľa.
Súčasťou 2. ročníka Žilinského literárneho festivalu bolo aj diskusné fórum Nadácie 21. storočia. Na debatu o literárnom živote severoslovenskej metropoly prišli hostia spomedzi miestnych spisovateľov, vydavateľov, knihovníkov, kníhkupcov, kníhviazačov i pedagógov. Aj moderátorské kreslo obsadil človek slova, básnik Peter Ničík.
Diskutovalo sa o obľúbených knihách, o tom, ako ľudia pomáhajú knihám a ako knihy pomáhajú im, čo je svetlo a čo tma v literárnom živote Žiliny, aj o tom, ako pomôcť jej obyvateľom objavovať krajinu slova.
Mladý žilinský básnik Paľo Urban hovoril o písmenkách, ktoré by „nemali od nás odskakovať, ale mali by sme ich ako magnet priťahovať k sebe“. Riaditeľka Žilinskej knižnice Katarína Šušoliaková zase upozornila na to, že jej inštitúcia „patrí počtom kníh medzi najbohatšie zásobené knižnice na Slovensku“. Poeticky dodala: „Knižnica je vzácnym sociálnym ústavom. Knihy v ňom majú domov rovnako ako čitatelia, ktorí nemajú peniaze na ich nákup.“ Spisovateľka Toňa Revajová používa knihy aj ako liek, lebo jej pomáhajú proti migréne. Prejaví sa jej hneď, keď dva dni nečíta. Je navyše presvedčená, že Žilinčania nečítajú menej než iní „...inčania“, „...adčania“ a iní „...ania“. Kníhkupec Ján Ničík je zas presvedčený, že osudom kníhkupca je knihy nielen predávať, ale ich aj všade čítať. „Ja ich doslova žeriem,“ priznal sa bez zábran k svojej vášni.
Umelecká kníhviazačka Lídia Mlíchová nikdy nemala zlý pocit z toho, že zväzuje všetko - od receptov až po básne. „Naopak! Väzbami dávam knihám krídla. Knihy ma živia, ale do mojej starobylej, klenutej, tristo rokov starej dielne privádzajú aj vždy nových ľudí,“ povedala. 
Knihy pomáhajú aj spisovateľovi Milošovi Jesenskému, a to bez ohľadu na to, či sa jeho diela predávajú, alebo nie. „Knihy neodchádzajú nikam, lebo zostávajú v spisovateľovi,“ tvrdí. „A prinášajú aj honoráre! V súčasnosti také, akoby tie literárne dieťatká svojmu otcovi platili alimenty.“ O prítomnosti literatúry v Žiline poznamenal, že tam býva ako Mesiac - raz v nove, raz v splne. „Teraz tu bol spln a bodaj by trval dlhšie než týždeň či rok,“ metaforicky zhodnotil 2. ročník Žilinského literárneho festivalu mladý literát.  
Ján Filip