|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. novembra 2011
Žijúcich darcov obličiek je na Slovensku stále málo
Slovenská republika má naďalej menej žijúcich darcov obličiek, ako by potrebovala. Na konci roka 2010 v krajine evidovali 369 pacientov, ktorí čakajú na obličku. Ľuboslav Beňa z Transplantačného ...
Zdieľať
BRATISLAVA 14. novembra (WEBNOVINY) - Slovenská republika má naďalej menej žijúcich darcov obličiek, ako by potrebovala. Na konci roka 2010 v krajine evidovali 369 pacientov, ktorí čakajú na obličku. Ľuboslav Beňa z Transplantačného centra Košice uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii v Bratislave, že každý desiaty pacient na čakacej listine zomrie skôr, ako nájde vhodného darcu. Práve preto apeloval na ľudí, aby porozmýšľali o tejto možnosti a zachránili tak niekomu život.
V roku 2010 na Slovensku vykonali osem transplantácií od živého darcu, čo je na milión obyvateľov 1,5 transplantácie. Pre porovnanie, v Rakúsku to bolo 7,2 transplantácie na jeden milión a vo Švédsku dokonca 18,7 transplantácie na milión obyvateľov. O čosi lepšie je na tom Slovensko z hľadiska transplantácií od mŕtvych darcov.
V roku 2010 ich vykonali 169, čo je 31 transplantácií na milión obyvateľov. Aj v tomto smere však krajina zaostáva za niektorými susednými krajinami. Napríklad v Českej republike to bolo takmer 35 transplantácií a v Rakúsku 48,5 transplantácie od mŕtvych darcov na milión obyvateľov.
Pre lekárov je najlepším riešením transplantácia od živého človeka, najlepšie od geneticky príbuzného. Darcovstvo od mŕtveho jedinca je až druhým riešením. Prežívanie pacienta pri prijatí obličky od žijúceho darcu je totiž štatisticky o niekoľko percentuálnych bodov vyššie ako od mŕtveho človeka.
Brzdou pri transplantácii od živého darcu je v súčasnosti najmä nevhodná krvná skupina, pretože tú musia mať darca a príjemca rovnakú. Ďalšou prekážkou je strach darcu z komplikácií počas operácie i po nej. Podľa Beňu je ale takáto obeta prospešná z niekoľkých hľadísk. Darca pomôže chorému človeku a stane sa tak akýmsi lepším jedincom, ktorý obetoval vlastný životný komfort pre toho druhého.
Ďalším dôvodom je, že pred operáciou podstupuje darca množstvo testov, ktoré môžu odhaliť aj jeho skryté zdravotné problémy. Lekári ako príklad uviedli prípad mladej ženy, ktorá chcela obličku darovať svojmu synovi, no pri vyšetreniach jej objavili nález na prsníku. V prípade, že by synovi obličku nechcela dať, by táto skutočnosť vyšla najavo neskôr, čo pre ňu mohlo mať fatálne dôsledky.
Treťou výhodou darcovstva je jeho ekonomický prínos pre spoločnosť. Kým dialýza ročne stojí 24-tisíc eur, náklady na pacienta s prijatou obličkou sú po operácií 4 200 eur ročne.
V roku 2010 na Slovensku vykonali osem transplantácií od živého darcu, čo je na milión obyvateľov 1,5 transplantácie. Pre porovnanie, v Rakúsku to bolo 7,2 transplantácie na jeden milión a vo Švédsku dokonca 18,7 transplantácie na milión obyvateľov. O čosi lepšie je na tom Slovensko z hľadiska transplantácií od mŕtvych darcov.
V roku 2010 ich vykonali 169, čo je 31 transplantácií na milión obyvateľov. Aj v tomto smere však krajina zaostáva za niektorými susednými krajinami. Napríklad v Českej republike to bolo takmer 35 transplantácií a v Rakúsku 48,5 transplantácie od mŕtvych darcov na milión obyvateľov.
Pre lekárov je najlepším riešením transplantácia od živého človeka, najlepšie od geneticky príbuzného. Darcovstvo od mŕtveho jedinca je až druhým riešením. Prežívanie pacienta pri prijatí obličky od žijúceho darcu je totiž štatisticky o niekoľko percentuálnych bodov vyššie ako od mŕtveho človeka.
Brzdou pri transplantácii od živého darcu je v súčasnosti najmä nevhodná krvná skupina, pretože tú musia mať darca a príjemca rovnakú. Ďalšou prekážkou je strach darcu z komplikácií počas operácie i po nej. Podľa Beňu je ale takáto obeta prospešná z niekoľkých hľadísk. Darca pomôže chorému človeku a stane sa tak akýmsi lepším jedincom, ktorý obetoval vlastný životný komfort pre toho druhého.
Ďalším dôvodom je, že pred operáciou podstupuje darca množstvo testov, ktoré môžu odhaliť aj jeho skryté zdravotné problémy. Lekári ako príklad uviedli prípad mladej ženy, ktorá chcela obličku darovať svojmu synovi, no pri vyšetreniach jej objavili nález na prsníku. V prípade, že by synovi obličku nechcela dať, by táto skutočnosť vyšla najavo neskôr, čo pre ňu mohlo mať fatálne dôsledky.
Treťou výhodou darcovstva je jeho ekonomický prínos pre spoločnosť. Kým dialýza ročne stojí 24-tisíc eur, náklady na pacienta s prijatou obličkou sú po operácií 4 200 eur ročne.