Žigmund Luxemburský bol prvým developerom Vydrice

BRATISLAVA 24. februára (WEBNOVINY) - Viac o histórii bratislavského Podhradia, vrátane v súčasnosti často spomínanej Vydrice, ako aj tradičnú prehliadku Starého mesta ponúkali zadarmo v sobotu v rámci Svetového dňa sprievodcov cestovného ruchu sprievodcovia v Bratislave. Na tieto dva okruhy prišlo asi 350 ľudí, pričom viacerí absolvovali oba. Uviedol to pre agentúru SITA predseda Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu Marián Bilačič. Prehliadky sa začali o 14:00 a na Vydricu pre veľký záujem išla posledná skupina ešte po 16:00, dodal. Bezplatný výklad o bratislavskom Podhradí ponúkli tento rok sprievodcovia verejnosti po prvýkrát. "Téma Vydrice sa stala v poslednom čase veľmi aktuálnou. Chceli sme ľuďom ponúknuť možnosť priblížiť život v tejto dnes zaniknutej časti," vysvetlil Bilačič. "Ide o oblasť, ktorá má svoju zvláštnu silu a aj možno preto si po jej asanácii v 60. rokoch ani komunisti nedovolili tam niečo len tak postaviť," zdôraznil. Viacerí, ktorí sa na výklade zúčastnili, ho prežívali emotívne. Vrátili sa k svojim autentickým zážitkom, veď Vydrica bola súčasťou ich detstva či mladosti, konštatoval. Život v tejto časti mesta výrazne ovplyvnil Dunaj a fakt, že tu bol brod cez rieku do mesta. Práve preto bola Vydrická brána najdôležitejšia zo všetkých mestských brán. Práve ňou vchádzali do mesta aj všetci panovníci, ktorí navštívili mesto alebo tu boli korunovaní. Územie bolo aj dôležitým obchodným miestom. Jeho význam ako prvý podľa Bilačiča pochopil Žigmund Luxemburský, ktorého označil za prvého developera tohto územia a ktorý mal v tejto časti aj svoj dom. Ten chcel z tohto územia spraviť niečo ako pražské Nové město. V minulosti vo Vydrici a na Zuckermandli žili mešťania, remeselníci, rybári, ale aj ľudia z vyšších spoločenských vrstiev. Vo Vydrici žila aj charizmatická a vzdelaná Terézia Brunswicková, pre ktorú Ludwig van Beethoven zložil Sonátu mesačného svitu. Táto žena založila práve v Podhradí opatrovňu pre deti a dobročinný spolok žien. S Vydricou možné spojiť aj meno kniežaťa Rohana, ktorý tu tiež žil. S Zuckermandelom je zas spojené meno sochára Franza Xavera Messerschmidta. Ten pochádzal z Bavorska, ale posledných sedem rokov života žil v tejto časti Bratislavy. Tu bola aj krčma Neuman, do ktorej chodil na obedy a na pivo aj básnik Sándor Petöfi. Steny boli pokryté i ním vlastnoručne písanými veršami. K pamätihodnostiam, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú, patrí aj Vodná veža, ktorá vznikla už za čias Rimanov. Asi tri metre pod úrovňou dnešnej cesty sú v obnažených základových múroch viditeľné pozostatky pôvodnej veže staré 2000 rokov. Vydricu pretína aj bratislavský nultý poludník, ktorý slúžil Samuelovi Mikovínimu ako východiskový základný bod pre zobrazovanie máp. Mikovíni bol stoličný geodet a kartograf, ktorý urobil mapy celého Uhorska. Vo Vydrici sa zachovala aj časť z vodovodného systému Wolfganga von Kempelena, ktorým sa v 18. storočí vodou zásoboval Bratislavský hrad. Bratislavčania sa na zaujímavý výklad sprievodcov môžu opäť tešiť už v apríli počas podujatia magistrátu Bratislava pre všetkých. SITA